Blogia

Guarani

FESTEJO DEL BICENTENARIO DEL PARAGUAY, EN BUENOS AIRES

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

FESTEJO DEL BICENTENARIO DEL PARAGUAY, EN BUENOS AIRES

Leer (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/festejo-del-bicentenario-del-paraguay-en-buenos-aires/


BUENOS AIRES CELEBRA PARAGUAY

El domingo 29 de mayo a partir de las 12 hs. compartiremos la alegría y pasión de Paraguay en la Avenida de Mayo.

 

 

La ciudad de Buenos Aires rinde homenaje a la colectividad paraguaya festejando sus 200 años de la declaración de su Independencia a través de su música, gastronomía y tradiciones. Es la primera vez que esta colectividad participa de los Buenos Aires Celebra.

Organizada por el Comité Pro Bicentenario en Buenos Aires  y bajo la coordinación de la Dirección General de Relaciones Institucionales del Gobierno de la Ciudad, Buenos Aires Celebra Paraguay se desarrollará el domingo 29 de mayo a partir de las 12 hs. en Av. de Mayo entre Bolívar y Piedras.

Compartiremos su música, tradiciones, bailes, artesanías, productos típicos y la alegría y entusiasmo de la comunidad.

Se montarán dos escenarios, uno en Av. de Mayo y Bolívar y otro en Av. de Mayo y Chacabuco. Más de 60 grupos artísticos, 10 cuerpos de danza, poesía, teatro, títeres, y charlas con profesores de guaraní. Más de 70 stands y un gran show final en ambos escenarios.

Invitamos todos los vecinos porteños y turistas a acercarse una vez más a la Av. de Mayo para participar de esta nueva edición de la tradicional fiesta de reconocimiento y tributo a la diversidad en Av. de Mayo: Buenos Aires Celebra.

Durante el resto del año se realizarán festejos de diferentes colectividades. En junio se viene Buenos Aires celebra Portugal.

Este evento se suspende por lluvia

NÚMEROS ARTÍSTICOS:

Av. de Mayo, de Bolívar a Bernardo de Irigoyen

Músicos

Andrés Castillo y Adriano Spaini

Aurelio y su  Alma del Norte

Dúo Báez Noguera

Dúo Las Estrellitas del Sur

Dúo Pablo Alejandro y Juan José

Eleno Gil y su conjunto Sentimientos de Amor

Familia Gómez

Felicia Caballero

Grupo Cristal de Tobatí

Joel Ortigoza

Los Amigos

Los Auténticos Guaraníes

Los Campesinitos

Los Emigrantes

Los Hermanos González Santa Cruz

Los hermanos Peralta y Las Indias

Los Mariscales

Los Miranda

Los Seguidores Carapegueños

Los Tres  de Oro

Los Trovadores del Éxito

Luis Cisneros  El Pampeano

Manuel Vera y Su Conjunto

Quico Martínez acompañado por los Mariscales

Roni, La Voz de Tigre

Roberto Irala Maldonado. el Luqueño

Rubito Barrios y el Dúo de los Hermanos Martínez

Sara Anahí Ozuna y Pablo Providenza

Silvia Anahí acompañada por el Trío Zorzal

Tania Coronel

Teresita Vellozo y Ángel Vera

Tony Zarate y los Mágicos Disonantes

Trío Zorzal con el mago del requinto  Cristóbal Vera

Diluvio Tropical

Leonel Ybañez

Dúo Pablo Alejandro y Juan José
Agustín Lopez Tango Trió
Orquesta Sinfónica del  Conservatorio Nacional  con el Maestro Juan Carlos Dos Santos

Cuerpo de Danzas

Ballet Ñasaindy de Rosario

Ballet Ko’ẽ mbotá

Ballet Herencia Guaraní

Ballet Las Flores de San Martín

Ballet Ñandutí

Ballet Panambí

Ballet Proyección Folklórica Yberá

Ballet Yeruty

Danzas folclóricas Argentina Jose de San Martín
Danza folclórica  Ykua Salas desde el Paraguay
Danza Paraguay Jeroki

Poesía

Amado Trinidad

Dionisio Rodríguez

Elcira Lujan Viviani

Equicio Toñanez

Félix Duarte

Fernando Denis Vera

Isabel Aguinagalde

José María González

Norma Ayala

Rubén Fernando Paiva

Teatro

Agrupación Teatral Jacinto Herrera -Dirección General: Antolín Gómez

Ña Ulogia

Agrupación Ñeco Recalde

adaptación de “El Comisario de Valle Lorito”

Otros

Anastasia Giménez en Monologo

El Tour de la Morocha, Cathya Cuenca y Yilli Gilberto con Los Bandidos

Nacho Martínez, El Rey de la Cachaca, show

Títeres mitología Guaraní, por Tania Coronel

IDIOMA GUARANÍ

Charlas en los stand con los siguientes profesores de la Lengua Guarani: Ignacio Báez (Director de la Regional Buenos Aires del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI), Cayo Duarte, y Nicolás Costadoni (Director de la Regional Adrogué del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI)

 

CONTACTOS 

Florencia Bernardez

Dirección General de Relaciones Institucionales

Secretaría General

Gobierno de la Ciudad Autónoma de Buenos Aires

Av. de Mayo 575 piso 3° of. 307

4323-9400 Int. 2721

CEL. 154-072-3660

http://ow.ly/2hQi5

TRIGIDIO GONZALEZ CANDIA  CEL 1568483108

NELSON ZARZA REMIANDU, KÁSO, ÑE'ÊPOTY HA JEHEROPY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

NELSON RUBÉN ZARZA ESTIGARRIBIA

REMIANDU, KÁSO, ÑE’ÊPOTY HA JEHEROPY

Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/nelson-zarza-remiandu-kaso-neepoty-ha-jeheropy/


Nelson Rubén Zarza Estigarribia niko o’ava’ekue táva Villa Elisa-pe, ára mokôipa jasypo ary 1955-pe, itúva karai Humberto Zarza Molas ha isy ña Narcisa Estigarribia Medina. Ary 1978-88-pe omba’apova’ekue Represa Itaipúpe. Ary 1988-1991-pe Represa Jasyretâme. Upérupi oikohápe ombyatyva’ekue heta káso ñemombe’u, marcantes, ñe’ênga, káso tapicha Paraguái rehegua ha hetave mba’e ñande tavarandu rehegua.

Nelson Rubén Zarza Estigarribia

Ateneo de Lengua y Cultura Guarani ombojopóiva’ekue mokôi hembiapo káso ñemombe’u rehegua ary 1999 ha 2000-pe. Kóva ko arýpe avei oñepyrû oñemoarandu ñe’ê Guaraníme ha ary 2002-pe oiko chugui Mbo’ehára ñe’ê Guaranimegua. Ary 2004.pe omohu’â Mbo’esyry Ateneo de Lengua y Cultura Guaraníme  ha oiko chugui Mbo’ekuaahára  Ñe’ê Guaranimegua.

Ary 1987-pe omoheñói ambue ndive Escuela de Ajedrez Club Area 4-pe táva Ciudad del Este-pe.

Ary 1995-pe omoheñói ambuekuéra ndive Sanatorio Belén táva Fernando de la Mora-pe.

Ary 1994-pe omoheñói ambuekuéra ndive Cooperativa Tres Reyes Limitada Táva Villa Elisa-pe. Oî avei Coomecipar ha Cooperativa Nazareth-pe.

Ary 1997-pe omoheñói Inmobiliaria Ventasur táva Fernando de la Mora-pe.

Omoirû Club Atlético Tresboqueños táva Villa Elisa-pe ha Asociación de Ajedrecísta del Paraguay.

Ary 2004-pe omoheñói ambuekuéra ndive Centro de Investigación y Capacitación en Cultura Popular (CINCACUP) táva Luque-pe.

Ary 2005-pe omoheñói ambuekuéra ndive Sanatorio Floresta táva Fernando de la Mora-pe.

Ary 2005-pe omoheñói hembireko ndive Alma Ediciones.

Ary 2010-pe omoheñói ambuekuéra ndive Centro de Investigación de Terminología, Traductología e Interprete Guarani (CITTIG). Ateneo de Lengua y Cultura Guarani ryepýpe.

Oipovâ heta música paraguaya. (Táva Villa Elisa, Táva del Este, Táva La Colmena ha hetave.).

Ohai mombe’u puku ñe’êkôime Ilário Saragósa Rembiasakue. Tembiapo Káso Ñembombe’u rehegua Ñe’ê Guarani Rapykuere Rekávo, Ñe´êpoty Mitâ Py’andu, Sapukái Jerure, ha Angapota. Káso paraguaigua rehegua Kóva Katu. Ñoha’ânga Hóga Pepo’ŷva. Aranduka Guarani Pytyvôrâ. Aranduka Ayvureko  Guarani Rénda Réra 12 Apohára ndive.

Ko’áĝa:omyakâ Alma Ediciones, Cooperativa Multiactiva Tres  Reyes Ltda.

Temimbo’e Mbo’erekokuaahararâ Ateneo de Lengua y Cultura Guarani, Ogateépe.

ooo000ooo

 

ÑE’Ë GUARANI

Nelson Rubén Zarza Estigarribia remiandu

     Ñe’ê Guarani ha’e peteî ñe’ê omombe’u ha ohechaukapáva voi ñandéve. Péva ha’e  omoambuéva chupe mayma ñe’êgui ha upéicha rupi oñeñepy’amongeta ambue  avei España ñe’êgui.

Hetaveháicha umi ñe’ê ha ñe’ê apesâ Guaraníme mbeguekatumi oñehendu, ijojakatúgui pundie ha pu’ae ojeipyahahápe ñe’ê.

Ko’âva ndaha’éi ñe’ê añópe oikóva, paraguaigua oipuru avei omboguatakuévo hekove, oikoségui ojepy’amondýi’ŷme, hekovépe oñembo’y porâ akóinte hemiandu, hekoaty ha hembipota.

Paraguaigua omombe’úrô tuicha mba’évare, ombopyrusu iñe’ê ha michîva mba’ére katu ombopo’i ha omboguejy. Umi ñe’êapy avei peteî ñe’êichante ombohovaigui peteï akäremói.

Guaraníme peteî akâremóï ombohovái peteî ñe’êmente; ha’égui akäremói peteî mba’e ha peteî mba’e ndaikatúi ha’e mokôi ñe’ê. Ojeiporu mokôi, mbohapy ojehe’áva ojuehe he’i haĝua peteï mba’e.

Ñe’ê Guarani ha’e peteî ñe’ê oñeñandukáva ñandéve ñande pirépe ha ohecháva umi mba’e oĝuahêháicha ñandéve ñande rekovépe.

Tenonderâ ha’ete umi apañuái oguerekóva ñe’ê Guarani ha’eha umi mba’evai apytu’ûkuaa rehegua, katu ndaha’éi péva, oguerekógui oñandukáva pire andúpe ha äva oiporavóne ho’a porâvéva omomarandu haĝua Paraguaigua.

Ñe’ê Guarani ha’e ñe’ë ohechaukáva oîhaichaite umi mba’e, péva ha’e paraguaigua rekotee, ko’âvape hasyeterei hesakâ haĝua oúva ñongatupy akäremóime.

Opavave mba’e ha’ekuéra omboguapypáne ipirére ha sa’ive omomba’eguasúne oîva umi mba’e ryepýpere, ha’ekuéra ohecha pe mba’e hesa renondépente ojehechaukaháicha ha oñeha’â ombohete ha omombe’u oïhaichaite.

Paraguaiguápe ndo’aporâi ñe’êngatu, chupekuéra oñeñe’êva’erâ mbeguekatumínte, ja’eporâserô iñe’êrakate’ŷ. Oguereko arandu ka’aty omboheko ambuéva chupekuéra ambue tetâyguágui ha pévape osê py’ŷi umi apañuái vai oikehágui hekovépe.

Oî opaichagua paraguaigua, oî te’ŷi Guarani ha ambue te’ŷi ndaha’éiva Guaranigua, oî mestíso, oî ipire morotîva ha ipire apatîva ha hûetéva avei, heta ára jehe’apyre.

Opavave äva ndaikatúi oiko ojuehe’ŷ oguerekógui peteî yvy ipytu akúpe ombojoapýva chupekuéra ha upéva’ŷme nahesakâiva chupekuéra mba’éve.

Paraguaigua oiko atyno’ôme ha iñe’ê Guarani omotenonde chupekuéra oñepy’amongeta haĝua, ikuaapy oguereko ñe’ê rupive ha hekohatee ha’e okaraha, ha amo hu’âme itupâjeroviaiterei.

Upe mba’éichapa oñomomarandu ambue hapichakuéra ndive ningo hekoteîeterei, ha’ekuéra oñepy’amongeta Guaraníme ha upe rire ombohasa España ñe’ême, ko’âva ijysajápe tuicha iñambue ojyehegui.

Hekove rory ha hemiandu porâme, tuicha ojapoko hesekuéra hekoha ka’aguy, ysyry ha yvága hovy ojepysóva hi’arikuéra, peteî tetâ henyhêva mba’e porâgui.

Añetetéva ha ikatu’ŷva ñambotove ha’e mba’e oguereko’ŷva tekove, ñande yvýicha, ipytu aku vevúi rehe osê ha oike paraguaigua retépe ha kóva omboguata kyre’ŷ chupekuéra ijatyno’ô marangatúpe.

Umíva ha’e oipytyvôva avakuérape ogueromandu’a haĝua umi oikovakue ha oikóva, oñemombe’úva chupekuéra ha ha’ekuéra ogueroguatáva ára ha ára oguerekorôguáicha ikângue rehe ipuru’aha guive. Jaguereko jojáva tembijepokuaa, oñanduka ñandéve peteîchaite árare; yma guare’ŷme ñande pytuparei ha ñane kangy.

Yma guarépe jaguereko umi mandu’apy oñemomandu’aguasuvéva ha ko’aĝaguápe ñambotove umívape, jaikokuévo ñamboaguyje haĝua ñatï’ŷme.

Jaikuaaháicha, ñande ypyrekuéra ñemomba’eguasu ha’e ñande japova’ekue ko’aĝaguáicha, pévape kuri ñaĝuahë heta ñañorairô rire, heta ñeha’âme.

Jaike haĝua paraguaigua káso mombe’uha apytu’û mongetápe, jaikuaava’erâ ñandepy’aite guive ñe’ê Guarani, oguerekógui ijysaja iñambuéva España ñe’êgui ha ipyrendáva amérika yvy vore rapóre.

Péicharô mombe’uhára oĝuahê porâvéta henduhára apytu’ûme ha hesakâ porâvéta ojapo haĝua hembiapo paraguaigua apytépe, ha’ekuéra ogueroviaháicha. Jaikuaa upéicharô mba’éguipa oî opaichagua paraguaigua, ojapokógui ojuehe hembijepokuaa, hekohareñói ha iñapytu’ûkuaa.

ooo000ooo

 

KÁSO ÑEMOMBE’U KARIA’Y PERERÎ

Ohai: Nelson Rubén Zarza Estigarribia

Heta oï ñande rapicha oñemomba’eguasutereíva ha péva ha’ekuérante heí ijehe. Umiva apytépe oï peteï karia’y chuko ojeheróva Pitúko, kóva peteï ára ombosako’i henda ha opo ojupi hi’ári osë oho itáva Ypanégui Táva Albérdipe, ka’aru pytüetéma voi ha tapére ho’a hi’ari pyhare oçuahë mboyve ohohápe.

Ojesareko ápe ha pe gotyo ndohecháipa peteï tapÿi mba’e oçuahë haçua opyta upépe ko’ë meve ha peichahápe ohecha peteï trrankéra ha amo huguáitépe peteï tapÿi kapi’imi hyepýpe hendýva hína peteï tataindy resa kerai.

Oike upémaro Pitúko upépe ha oho ojepopete hatä ha omomaitei.

Osë peteï kuñataï oporandu chupe mba’épa oikotevë.

-          Aheka hína peteï apytami haçua akë ha amombytu’umi che renda, ko’ëmbávo aipykúi haçua che rape. – Ombohovái chupe Pitúko.

-          CHe ningo nde karia’y che año ápe aiko, ha peteï inimbénte aguereko. – He’i chupe pe kuñataï.

-          CHéko ko nde rogaguy jerérente aipysóta che poncho chara ha oïma, che renda katu añapytïta amo tajy pýre. – Ojerure jevy chupe Pitúko.

-          Ha… na’iporäi repyta okápe nde karia’y, ejúnte eike ko che kotýpe, anítei opoko nderehe pombéro mba’e, cháke heta oï ko’árupi. – He’i chupe pe kuñataï ipyta remóimava ohóvo hína ohechágui pe karia’y hete chavurro nunga chupe.

-          Néi upéicharõ, aguapyhápente che ko’ëne che… –He’i pe karia’y ha oguejy henda árigui.

-          Eñembosako’i katu ha eñeno che inimbépe, ipyka’írõ jepe jaike poräta mokõive pype, amoítante peteï akängyta ñande mbytépe anihaçua kerai rehe ñapu’ä ojuehétei. – Oikuave’ë chupe pe kuñataï.

Ha upéicha Pitúko oñeno oke pe pyharépe ha ko’ëtïmbávo opu’ä ombosako’i henda ombojoapyjey haçua hape. Ojupi henda ári ha oho ome’ë aguyje pe kuñataïme ha ombopopo popo henda rari.

Embotymi jeýnte chéve áça pe trrankéra rokë rehasa rire. – Ojerure chupe pe kuñataï.

-          Anítei rejepy’apy ne kuñataï, ajapyharántene hi’ári áça ha ahasa. -He’i chupe Pitúko ha ohokuerei hese.

Opyta omaña hese pe kuñataï, ha vokoieténtema osapukái chupe péicha:

-          Ni pe akängyta ári nderejapyharái piko ha trankéra ári rejapyharáta nde arriero pererïïï!…

ooo000ooo

 

TRUCO-HÁPE GUARE

Ohai: Nelson Rubén Zarza Estigarribia

Yma pe taháchi omboromiva’ekue, ojuhúro aty oñembosarái mba’e ndaha’eirõ arete, oguerahapaite chupekuéra ka’i räime.

Péicha peteï aty oñembosarái kyre’ÿ hikuái hína peteï “truco” de 6 peteï pyharevépe, ombyarete ndajeko hikuái hína San Onofre ára ha upe jave ohasa karai Komi ha hetaitereíma voi oja’o chupekuéra ha he’i chupekuéra peteïteï tohupi ijapyka ha ambue togueraha pe aripaka ha ka’iräme tohopa.

Omoirü hikluái  karai Komípe ha oçuahëvo omoingekapaite chupekuéra kalavósope ha oho he’i chupekuéra opavave to ñembosarái pe “truco” upépe.

-          CHe ajapysakáta pende rehe, anietéke pe pytu’útei chéve. – He’i chupekuéra karai Komi.

-          MBa’éicha piko roñemboharáita ndoroguerekóirõ varáha karai Komi. – Oporandu chupe peteïva.

-          Ha péichante, varáha’ÿrente, peñepyrü katu… – He’i karai Komi.

Oñepyrü oñembosarái gua’u hikuái, ayvúpe oï hikuái aravóre ha karai komi ojapysaka ha opuka hesekuéra ikoty guive. Peichahágui nohenduvéi sapy’a peteï karai hérava Kachi oñembosarái gua’úrõ ha opu’ä oho hendapekuéra ha oporandu:

-          MBa’étepa ojehu ndéve Kachi ajeve norohenduvéi reñembosaráirõ hína, cháke re’uta teju ruguái upeicha’ÿro hína

Karai Kachi omaña ñembyasy hese ha ombohovái:

-          Ha mba’étepa reipota ajapo karai Komi, che ningo aje’ietereíma asohague.

ooo000ooo

 

SAPUKÁI JERURE

TAMBOVU KO CHE JURU

Ohai: Nelson Rubén Zarza Estigarribia

mayma che retâygua

tahemói pe yvytúre

che sapukái jerure.

Hetáma jaiko asy

hetáma jatyryry

iporâma ñande tavy

heñoihápema arandu.

Ko’âva moñái ra’y

nahyĝuatâi marôve

ivokokuéra osoróta

okarupáma ojuehe.

Che sapukái tojoka

tapicha pyjokuaha

tomyaña hembipota

taheñói kerayvoty.

Tomoheñói ñande yvy

tombopyahu yvytu

tomohesâi tekove

tome’ê py’aguapy.

Che sapukái toikytî

tomyangu’i sasô’ŷ

toveve che retâpýre

toipyahâ ko’ê pyahu.

ooo000ooo

 

CHE RETÂ PARAGUÁI

Ohai: Nelson Rubén Zarza Estigarribia

Anivéna kirirîme reikove nde che retâ,

epu’âna sapukáipe eikytî teko asy.

Hetaitéma iñañáva pytagua nembohasy,

pyti’a jererovúpe tohecha nde pyapyha.

Hetaitéma che retâ porâite ne pysyrÿiva,

re’ahágui repu’â ha márô neremanóiva.

Mba’evégui pytuhême neko’êva reikorói,

jahechápa nde ruguýgui nde pire nda’ipotýi.

Emañána yvate ára ru’âre che retâ…,

anianga ndesuguyve avavégui… ehendúna.

Ejora nde kupysâ embo’i ta’iku’ipa,

ñanihápe egueraha ehapy py’angatâ.

Evy’áke, epuka, epurahéi nde che retâ,

anive ku tovasýpe ko’êháre rejahu.

Emyasâina torypápe maymáva takoayhu,

toikopa ára potîre tesâipavême mitâita.

Ehejána tesaráipe py’arô nde che retâ,

pya’emínte eipokyty itiaipáva ne ñe’â.

Arapýre tosyry upe Tupâ mba’epotaita,

amangy resáre tojevypa ñandéve po’a.

Rohayhúre… nde yvýre apoñyva che retâ,

márô ndahaichéne ndehegui tetâ mombyry.

Neñuâhápe pytaguágui añohëne che ruguy,

ha mamo ñorairôhápe ikyrŷine che pyta.

ooo000ooo

 

JEHEROPY (MARCANTES / DÉJOS)

Ohai: Nelson Rubén Zarza Estigarribia

Ko’â téra ojeheroha tapicha kuimba’e ha kuñáva amono’ômbyre mba’poha Itaipu ha Jasyretâme. Amyesakâ opyta haĝua jehaipy ha upéicha avei umi tapicha omba’apova’ekue upépe omoñe’êvo imandu’ami haĝua avei iñirü rehe ombovy’ava’ekue chupe upéramo pe mba’apo guasu ryepýpe.

Âva jeheropy opavave hesakuaitépe oñemoî umi tapichápe ha oîvoi pévape ikatupyryetereíva ha oĝuahêre pe mba’apohápe omongaraíma chupe mymba, ava, ka’avo téra mba’e ijoguahápe opyta haĝua oñehenói upéicha mba’apoha javeve.

Heta tapicha ojekuaa chupe idéjo rupinte voi ha avave ndoikuaái chupe héra teépe. Kóva ko haipy avei omoñe’êvo paraguaigua avei ombopuka ha ombovy’áne chupekuéra, ha’égui ñande reko tee jagueroguatáva ymaiterei guive ñande tavarandu apytépe.

Ko tembiapópe ahai  jopara, jehe’a ha avañe’ête hesakâ porâve ha oñeikûmby porâve haĝua he’isévape.

Ácha pague: ndoitýi avavépe.

Akângo: iñakâguasu.

Alpargáta: oîrô akatúa térâ asu gotyo ha’e oñemohendánte.

Alumbrádo Púvliko: hesa’yju ha ivicho heta.

Aña Partéro: ilája vai.

Anguja: hova po’imíva.

Ára Máta: hû ha ijargél.

Arpa Fórro: tuicha ipeguasu ha imólde vai.

Arro Vlánko: morotî’imi.

Chasi Vaho: humby karape.

Chikle: avave nomokôi chupe.

Chupete Soro: ni mitâme nombovy’ái.

Ĝuaiĝui chúka: nosêivoi ta’ânga rechaha rováigui.

Ĝuaiĝui Korpíño: oî reiete.

Ĝuaiĝui Rova: hova cha’îmba.

Ejei Tachuta: hetyma yvyráva.

Ela de Espáda: hesatû peteî.

Eladéra: omba’apo 5 aravo’i ha opytu’u 20 aravo’i.

Elefante Koli: tuicha, ijyvate ha ikyra.

Ensalada: ivai, isogue, ijargel, imonda,oguerekopaite.

Escombro: oî aja nemyangekôi ha reikotevërô hese nderejyhúi chupe.

Eskimal: araka’eve ndahy’áiri.

Fiésta Mbyaiha: arriero’i argel.

Garróte Mbyky: ikarape ha ikyra.

Glovíto: okapuparei.

Gua’a: ijuruguasu.

Guachape: ndaheieterei.

Guéi Nambi: avave ndo’uséi chupe.

Guyraû: ipire hû.

Guyra toro: iñakâguasu

Huévo Dúro: iñakâ perô ha hova apu’a.

Infiérno Rokê Tránka: ijargél eterei.

Ipopótamo: hova ha hâi guasu.

Jagua Hasy: hesa rendy hembe akŷmba.

Jagua Karape: michî ha ikyra’i.

Jagua ne: ijao ky’a ha ikatî.

Jagua Pekine: hova michîmi ha itîmbemi.

Jagua Puka: hembe sysýi tapia.

Jagua Rupa: ijao chalaipa tapia.

Jagua Vulo: hova guasu, hembe poguasu ha itîmbe.

Jagua’i Karê: michî ha iñepâ.

Jagua’i Pakéte: michîmi ha ichúko.

Jakare Karnáda: ivaíva kuñánte ho’use chupe.

Jakare Tîngue: itî mbuku ha ichóto.

Jasy Jatere: hova mitâ’i ha iñakârague sa’yju.

Jatyta: imbegueterei.

Javevúi: ikyra chochômbáva.

Javorái: iñakârague charapa.

Jeruti: iñakâ’i ha ikyra.

Ju’i: michî ha ipirumi.

Ka’i: hâimbitî ha ndopytái peteî hendápe.

Kachórro: okakavo oiko ha remosërô okápe oje’e nderehe ndepy’ahatâha

Kambuchi: michî ha ipyrusu.

Kamby Rova: hova cha’îmbáva.

Kampéra de Kuéro: hepy, nombyakúi ha voi icha’îmba.

Kanásto: ĝuaiĝui jyváre oiko.

Kangúro: tuicha ha ijatua guasu.

Kanóa: ndahapykueréi.

Karaja: ivaieterei.

Karpíncho: ikatî.

Karretílla: oñembotyryhápe oiko.

Kavaju de Mar: he’i ijehe Kohudoha katu ha’e piránte.

Kavaju Kalesíta: hógarente ojere.

Kavaju Paladar: hâi guasu.

Kavaju Yvyra: hova pe.

Kavaju: Hañykâ guasu ha hâi kakuaakuaa.

Kavara: ikatî.

Kavara: iñe’ê ryrýi.

Kavure: iñetî no’ô.

Kavytâ: ruvio ha ipochyrei.

Kesu Pire: rúvio ikorochopáva.

Kilómbo Fóko: iñakârague pytâ.

Kiveve: iñakârague sa’yju.

Koneho Hû: nomomba’apói chupe ni mágo.

Koného: hâi mbuku okápe ha hesasê.

Kuáho: oporokortapa.

Kucharíta: ijuru’imi.

Kumanda so’o: hû ha iñapatîmba.

Kuña Kadenílla: kuña ajúri oiko.

Kure Akângue: oiko inambígui.

Kure Alkansia: ikyra apu’a’i.

Kure Káldo: ijayeterei.

Kure Kangájo: ijajúra po guasu.

Kure kuárto: michî ha hetyma mbyky.

Kurupi: hembo guasu.

Kururu Pire: ivaieterei ha ipire anambusu kuapa.

Kururu Pytâ: ikyra ha ipire pytâ.

Kururu Titi: ndaipóri voi.

Kururu: ikyra, ijajúra mbyky ha hesasê.

Kururu: ojepyvoihápe hese oiko.

Kype: michî karapemi.

Lampiû: ipiru ha hesa’yju.

Lapi Kolór Morotî: mba’everâ ndovaléi.

Lavarrópa: ikarape ha oipuru chupe ikuña.

Limón Máta: ombohái.

Lintérna: hesa kuare ha hesa rendy.

Llavéro: isâ mbyky.

Lóro: itî karapâ ha iñe’êrei.

Luz Vaha: hopea yvategua kangy.

Machete yva jeka: ijargel.

Mainumby: ijuru akua.

Malavisión: ipo’i puku.

Mandi’i: ipirumi ha ivigóte.

Mandui hü’i: kamba’i.

Mandyju Présio: hetyma mbuku peteîva.

Mba’ysyvo: hoga jerépente osê.

Mbarakaja hû: ipire hû vera ha hesa para.

Mbarakaja: hova apu’a ha hesa para.

Mberu: hete hague hûmba.

Mbói Ryĝuatâ: ipo’i ha hyepo.

Mbói: hesa’imi.

Mbokavícho: iñakâguasu ha hetyma mbuku.

Mborevi: ikyra ha tuicha.

Mboriahu Alkansia: iky’aeterei.

Merô Ra’ŷi: michîmi.

Mitakuña’i Haku: opukaparei ha oporoheka.

Móde: oî pe iporâvehápe, katu ivaíve jave “la porte”.

Moñái: imondaeterei.

Mundo Ky: michîeterei.

Muñéka Resa: hesa apu’a guasu.

Mykurê: osê hógagui ha omone.

Ñakanina: iñakâguasu.

Náko Rykue: ikarârague pytâ ha omboro.

Ñakurutû: hesa guasu.

Ñandu: iñakâ’i, ijajúra vuku ha humby guasu.

Ñati’û Manikómio: oipyte itavývaicha.

Ñati’û Vikíni: michîeterei ha ipiru.

Ñati’û: ipiru ha itîmbuku.

Ñati’û: rejuka mantemava’erâ anive oipyte.

Ñati’û Trompéta: itîmbuku.

Negatívo: iñakârague, ityvyta ha hopea morotî.

Nenéko: ikatîeterei.

Nóvia kasô: ijao potî tapiaite.

Oka’úva Mboka: imolde vai ha iky’a.

Oka’úva Rembo: ikangypáva.

Ólla Retyma: hû ha ipo’i.

Omanóva Resa: hesa jeka guasu.

Ovecha: iñakârague apopê.

Pa’i Volsíllo: ijuru guasu.

Páila Rembe: hembe puku.

Pakova Kuâ: ikuâ poguasu.

Paku: ijuruguasu.

Palánte Yvyra: oñe’ê hatâva.

Pan Ko’êngue: avave ndoipotái chupe.

Pandórga Ruguái: ipuku ha otyryryhápe oiko.

Páva: ijahy’o karê.

Pira Kure: ndojoguerahái iñirûndi.

Pira Póso: ndaikatúi osê hógagui.

Piriríta: iñakâ chara.

Píto Yvy: nombopúi mba’eve.

Plastilína: vyrorei ojapo haĝuánte oî.

Pollíto Veve: ndojekuaái kuña térâ kuimba’épa.

Pombéro Kyhyjeha: ijurúpe oîva kuñáre oñatende.

Pombéro Vóta: hû, ikyra ha ivai.

Pombéro: hû, ikarape ha haguepa.

Pomélo: hova apu’a avevopa.

Poncho Ári Sáko: ijargél.

Poncho Juru: ikechêmba.

Póra: ivaieterei.

Porque so lindo mi amor: ivaieterei.

Póso siégo: tekaka memete, ikyraiterei ha ijurune.

Preso Piru: tuicha hese ijespósa.

Primer Grádo Divúho: ivaieterei.

Puénte Soro: avave ndohasái hi’ári.

Púta Rumby: humby guejy ru’ûmba.

Raudál: ohohápe omondoro.

Relo Rova: hova pe.

Remiéndo Pytâ: ijargél.

Rinocerónte: henondépe voi oguereko hatî.

Rádio Láta: iñe’ê pararâmba.

Ryguasu Kuru: ijapu’a ha iñakâ chara.

Ryguasu Rupi’a Eladéra: ohasa ára oñembo’yhápe hóga rokêpe.

Salchichón: ikyra ha ipire pytâ.

San Lorenso: tata rerekua, oka’úva py’ŷi.

Santo Rañykâ: Hañykâ guasu.

Santo Yvyra: ihópo apu’a ha hañyka guasu.

Sapatéro Mesa: heta oguereko klávo.

Sapatéro Mesa: ikarapemi.

Sapatu Pyahu: ijopy.

Saría: hetyma po’i mbuku.

Señaléro: hesa pirî popy’ŷiva.

Serrúcho de Góma: ou ha oho ojapo’ŷme mba’éve.

Siete Diferensia: ivaieterei.

Siete Vélo: ijuru kechê ha hembe sysýi.

So’o Ne: oporomoñanimba.

So’o Kangue Vosa: imolde vai.

Sombréro Ka’u: opyta oke jakarehápe ha ojepilla.

Suruvi: ipire parapa.

Susu’a: oimehaperei osê.

Tahýi Pytâ’i: michî ha irretovádo.

Tako Mimói: ivaieterei.

Tapiti: hesasê ha hâi mbuku.

Tarave: okyhyje chugui kuña.

Tatu Karréta: humby guasu.

Tatu ruru: oĝuahê sábado ha oñembyai.

Te de Naraha: sa’yjumi ha ijay.

Tembo juru: ijargel

Teju Jyva: ijyva karê.

Teju: hañykâ mbyky.

Tekaka de Plástico: overapa ha ndoguerekói (la mósca) viru.

Tekaka pa’â: hova apu’a ha hesasê.

Terápia Intensíva: ni ipariénte ndaikatúi ohecha chupe.

Tokái: ijapu’a ha ijayvu guineáicha.

Tóro Kandíl: hetápe omuña ha avavépe ndoikutúi.

Tóro: isyva guasu.

Tortílla: hesa’yju.

Tortolíta: ikarape ha iguata chúko.

Transganádo: ohohápe omone.

Tranvia: hova mokôi.

Trápo Aku: oikóva opa tendáre ha oporomyangekôi.

Tû Ra’ŷi: ikyra apu’a ha morotî.

Tu’î: ijayvu.

Tukâ: itî guasu.

Turu Mbopuha: ijuru puku ha hova vu.

Turu: iñe’ê pyrusu:

Vaka kochô: tuicha ha ijavevopa.

Vaka Ñarô: hesa rendy.

Valde de Plástico: oïmeraê aravónte oñembyai.

Váso de Agua: avavégui nañembotovéi.

Vatería: oîva mba’eyruguatahápe ojupi omoirû.

Vest Seller: reikotevê vovénte hese ha’e ja’opáma.

Vestído de Novia: oñeha’ârô jepe, ndoikói oñemomba’apo haĝua.

Viróme: ipo’i puku.

Vujía Yvyra: mba’eve ha’e nomongu’éi.

Vúrro: tuicha guasu, iguata kotypýo ha itavy.

Yryvu Kanílla: ipire hû ha hetyma mbuku.

Yvahái: omboro.

YOSHIKAZU FURUKAWA -DIPLOMÁTICO JAPONÉS Y PROFESOR DE GUARANI- VISITÓ EL ATENEO

REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE


YOSHIKAZU FURUKAWA -DIPLOMÁTICO JAPONÉS Y PROFESOR DE GUARANI- VISITÓ EL ATENEO

Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/yoshikazu-furukawa-diplomatico-japones-y-profesor-de-guarani-visito-el-ateneo/

 

En la fecha, jueves 26 de mayo de 2011, el MBO’EHÁRA YOSHIKAZU FURUKAWA, visitó el ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI. El señor Furukawa es Profesor de Lengua Guarani (Guarani Ñe’ête Mbo’ehára) mejor egresado del ATENEO, perteneciente a la promoción del año 2004. En ese entonces el se desempeñaba como Cónsul del Japón en la República del Paraguay, actualmente es el Primer Secretario de la Embajada del Japón en Costa Rica.


David Galeano Olivera ha Yoshikazu Furukawa

 

Oîrôguare ñane retâme ha’e oñemoarandujepékuri ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, Instituto Superior de Lenguas UNA ha Falevi-pe, oikuaaporâségui Guarani ñe’ê ha avei oikuaaporâségui ñane retâ ñe’êkôi. Ko’áĝa omba’apohína hembiapo paháre ISL-pegua, ikatuhaĝuáicha ohupyty Mbo’ekuaahára (licenciado) kuatia’atâ.

En ocasión de su visita a nuestra institución, el Director General del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, David Galeano Olivera -en compañía de la Dra. María Antonia Rojas y del Lic. Edgar Galeano Núñez- conversaron con el Prof. Furukawa de diversos temas relacionados a la Lengua Guarani y a la labor del ATENEO.

 

 

Ára ha ára jahechakuaa mba’éichapa ñane Avañe’ê oñakârapu’â ohóvo ha upéicha rupi jajuhukuaa avei heta tapicha, pytagua, Mbo’ehára Yoshikazu Furukawa-ichagua, ojesareko ha omba’eguasúva Guarani ñe’ê. Maymávante ohecharamo Guarani ñe’ê ha avei ome’ê iñe’ê oipytyvôtaha ñane Avañe’ê mombaretevépe.

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

(ATENEO Motenondehára)

davidgaleanoolivera@gmail.com

 

ooo000ooo

 

MBO’EHÁRA YOSHI RAPYKUÉRE ÑANE RETÂME…

 

ooo000ooo

 

CONSUL JAPONÉS ES EL PROFESOR DE GUARANI MEJOR EGRESADO

Publicado por ABC Color – 27 de diciembre de 2004

Leer original (hacer clic) en: http://abctv.com.py/2004-12-27/articulos/152418/consul-japones-es-el-profesor-de-guarani-mejor-egresado

En el local del Ateneo de la Lengua Guaraní, en Fernando de la Mora, se realizó el acto de graduación de 46 profesores del idioma guaraní. Lo más resaltante es que el mejor egresado fue Yoshikazu Furukawa, primer secretario y cónsul de la Embajada del Japón en nuestro país. El diplomático asiático obtuvo el máximo puntaje exigido y se erigió en el mejor egresado, representando a sus compañeros con un discurso en perfecto guaraní.

 

 

El local estaba repleto. Los nuevos profesores del idioma guaraní de la promoción “Maestro José Asunción Flores-Recordación especial a Sabino Giménez Ortega, Aravo’i” fueron llegando vestidos con su toga. Entre ellos, resaltaba el primer diplomático japonés que se recibe de profesor de la lengua guaraní en nuestro país.

Furukawa llegó al Paraguay en noviembre de 2001. De inmediato se interesó en nuestra lengua autóctona y buscó la forma de aprenderla. Primero recurrió a un profesor particular y luego buscó una institución. Conocedor de trece idiomas, Furukawa resalta que el guaraní es unos de los más completos. “Es el verdadero idioma del Paraguay y todos los paraguayos deberían aprenderlo, no solo para hablarlo sino también para escribirlo. Es un idioma riquísimo”.

Uno de los profesores del Ateneo, Carlos Ferreira, indicó que Furukawa, “es una persona muy relevante en cuanto a sus estudios de la lengua guaraní; no solo se contenta con el desarrollo que se da en clases, sino que investiga en todos los campos del idioma”.

Leer también información similar, en: http://www.infobae.com/notas/159478-Diplomatico-japones-el-mejor-en-guarani.html

 

ooo000ooo

 

ÑEMONGETA KARAI CONSUL JAPONÉS NDIVE, ÑANE ÑE’ÊTÉPE

PARAGUÁIPE MBURUVICHAKUÉRA IPOPINDA, HA KATU TETÂYGUA HESÂI

Publicado por ABC Color – 06 de enero de 2005

Leer original (hacer clic) en: http://abctv.com.py/2005-01-06/articulos/153991/paraguai-oguereko-heta-mbae-por-oramo-jepe-ipopindava

Paraguái ha’e petei tetâ oguerekóva heta mba’e porâ, oîramojepe mburuvichakuéra ijaipáva ipopindamimi ha ikorrúptova, hetave tetâygua ikatupyrýva, i-patrióta ha oipotáva mba’e porâ hetâme ĝuarâ. Péicha ohecha ñane retâ karai cónsul japonés Yoshikazu Furukawa, oñemongetávo ABC Color ndive. Ha’e oñemoarandu avañe’ême, ha ramónte Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní ome’ê ichupe kuatia’atâ (título) mbo’ehára. Ha 47 temimbo’e apytépe, ha’e upe ikatupyryvéva.

Vy’ápope, karai cónsul omomaitei ABC Color-pe óga guasu ojesarekohápe Japón jokuaipykuéra ñane retâme. Michimi ramo jepe, arandu henyhê iñapytu’ûme. Omba’apóvo hetâ rehe oikundaháma 47 ro’yho orekóvo 90 tetâ ko mundo-pyre oîvare.

Mbeguemi oñe’ê avañe’ême ha omombe’u mba’éichapa omokyre’ŷ ñepyrû chupe Guarani ñe’ê. Imandu’a ou ramo guare, San Pablo-Brasil guive Posadas-Argentina peve. Upéi osaha Encarnación gotyo. “Upépe ahendu petei ñe’ê iporâitereíva, na-ntendéi, ha katu che-gustaiterei, upérô ha’eva’ekue añemoarandúta che ko ñe’ê kóvape”.

Ipo’arâ, mburuvichakuéra hetâgua ombou ichupe Paraguáipe, cónsul ramo. Ni oñemohenda mboyve porâ’ŷre oñepyrûma ojeporeka moôpa ikatu oñemoarandu Guaraníme. Upéicha oñepyrû oho Ateneo de Lengua y Cultura Guaraníme, Fernando de la Mora-peguápe. Upéi katu ohóma avei Universidad Nacional-pe. Ha upéicha, pya’e voi oñamindu’u ha ohayhu avañe’ê. Iñembokatupyryve haĝua, arete jave oho táva okaháre oñembyaty iñirûnguéra ndive. Upéi, purahéi, terere, ka’ay ha taguato resay pa’ûme oñe’ê kyre’ŷ. “Che gusta la polka, ajeroky avei kachaka, ha ha’u avei chamigokuéra ndive kaña ha ñanemba’e teete”, he’i ha tuicha opuka.

HETA AVA ÑE’Ê

Karai cónsul, guarani rire oikuaa avei heta ava ñe’ê ambue. Omombe’u oho hague avei Temuco-Chílepe, oikuaa haĝua ñe’ê mapuchekuéra rekove ha iñe’ê. Avei oho Perú peve oheka kuaandy kéchua ñe’ême. Upéicha avei heta jey oho oiko makâ, ha nivakle-kuéra ndive oikuaaségui iñe’êkuéra.

Upévare ha’e omomba’eguasu ñe’ê Guarani. “Paraguái añoite ko’áĝa peve oguereko ñe’êkôi ha oñemoherakuâ maymáva mbo’ehaokuérape ñe’ê Guarani; péa ha’e peteî itaju ku’i oguerekóva ko tetâ”, ombojo’ajo’a karai ambue tetâygua.

Imandu’a jey upéi ñane retâme 90 por ciento oñe’êha guaraníme. Upéva rehe he’i ko karai arandu: “Oiméramo paraguayo oipytyvôséva oikuaamanteva’erâ idioma Guarani; péa rupive oikuaáta avei pe hekove, hekotevê ha omoĝuahêta hendaĝuaitépe pe ñepytyvô”.

Omomba’e guasúvo pe ñane ñe’ê, he’ijey: “Che ha’e ni paraguayo-kuéra ne’írâ oikuaa porâ ñe’ê Guarani. Upévare tekotevê oñembo’eve opárupi. Péicha avei tekotevê umi pytaguáva oúva Paraguáipe oñemoarandu Guarani ñe’ême”. Péicha ramo mante ikatúta oñepytyvô porâve ha oñemosarambi porâvéta pe ñepytyvô oúva tetânguéra ambuégui.

GUARANI HA JAPONÉS

Ñemongetaha rupi, osê avei pe mba’ekuaa guarani mba’éva ha pe mba’ekuaa japone-kuéra mba’eva avei. “Mokôivéva ojojoguaiterei”, he’i ko karai. Omyesakâvo ombojoapyjey: “Guarani oguereko peteî filosofía o-rrespetá-va ka’avo, yvy, tekoha ha mymbakuéra. Upéicha avei, ore japonés romomba’e guasueterei pe tekoha ome’êva yvyporakuérape; peteî ñe’ême, ikatu ja’e ohayhuveha hekoha”.

Omombe’u ha’e heñói hague Japón ruguáre. “Upévare che ahayhu che rapichakuéra okarayguápe, ha aju guive Paraguáipe aikundaha aretekue entero umi táva, aikuaa haĝua mba’e porâita oguerekóva ko tetâ”. Upéicha he’i ojuhuha heta mba’e iporâva ha mombe’upyrâ tetâ Paraguái oguerekóva. Peteî táva añoite ndoikuaái, Alto Paraguay, ndoguerekói rupi tape oĝuahê haĝua; ha upéi oipyguarapaitéma tuichakue javeve ñane retâ Paraguái.

OÑEÑANGAREKOVA’ERA GUARANÍRE

Ombojoapy iñe’ême omombe’u oguerekoha peteî kerandy. “Hi’ânte chéve mburuvichakuéra Paraguái-pegua oguereko pe arandu, jehovasa ha ojapo petei kuatiahai oñangareko ha omomba’eguasúva’erâ Guarani ñe’ê”. Pe ikerayvoty, omyesakâ upéi, péva he’ise hína Paraguái oguerekova’erâ peteî polítika cultural ikatuhaĝuáicha oñembo’e Avañe’ê ha opavave indígena ñe’ê. Imandu’a avei ñane retâ ryepyre oîha 17 etnia indígena. “Umíva oguereko opavave tekoha, tembikuaa, temiandu iporâva ojekuaa, ani oñehundi”, he’i karai Yoshikazu.

Omomba’eguasu pe tembiapo ojapóva umi mbo’eharakuéra. “Che heta mba’e aikuaa mbo’e rupi, hesekuéra rupive, ojerure’ŷre chéve mba’eve, reínte chembo’e, ha upéva amomba’eguasueterei”, he’ijey.

Imandu’a avei mba’éichapa karai parlamentario-kuéra ikatu oipytyvô oñeñangareko haĝua ñande ypykuéra reko rehe. He’i ikatuha umi mburuvichakuéra ojapo léi guasu oñangarekóva etnia-kuéra oiméva tetâ ryepýre ha ani haĝua araka’eve mba’eveichavérô opa pe imba’ekuaakuéra.

OI MIMI POPINDA

Ñemongetápe mba’éichapa ohecha ko ñane retâ hembiapo pa’û rupive karai cónsul he’i oikuaaha heta paraguái ohayhúva hetâme. “Ko Paraguáiko ha’e peteî tetâ oguerekóva heta mba’e porâ, oîramojepe mburuvichakuéra heko meĝuáva, ipopindamimíva ha ipokarêva, hetave tetâygua ikatupyrýva. Oi avei hetâ rayhúva ha oipotáva mba’e porâ hetâme ĝuarâ”, he’i. Omombe’u avei, oiméramo oporandu ichupe ambue tetâre mba’éichapa paraguayo-kuéra, mba’épa he’íne. “Paraguayo-kuéra oguereko joayhu, ñemoirû joja, ñepytyvô ha py’arory”.

Oguerovia ko’â mba’e ojoajúvo tavaygua apytépe ikatúta tetâ Paraguái ára ha ára oñemoakârapu’âjey ha ojepytasojeýta umi tetâ okakuaávaicha ohóvo.

OMYASÂITA ÑE’Ê GUARANI

Karai cónsul oĝuahêvo ára ohóvo hetâme oguerekoha peteî jehupytyvoirâ ha’éva omosarambi ñe’ê Guarani iñirûnguéra apytépe hetâme. Upevarâ omopyendáta peteî mbo’ehao guasu ombo’e haĝua ñane ñe’ê Guarani. Upépe ha’e he’i oguerahataha Paraguáigui ikatuhaĝuáicha ombokatupyry umi oikuaaséva ko ñe’ê he’êtéva ha’éva Guarani. Avei omosarambíta upe guive ñande purahéi, jeroky, ñe’ê, mombe’urâ ha opavave momorâmby oîva Paraguáipe.

“Kóva ko tembiapo ha’e che kerayvoty. Avei ha’e mitâ ha mitârusukuéra oikuaa haĝua oîha umi mba’e porâ oguerekóva ko tetâ Paraguái ha’e oguerochichîva”.

DON FÉLIX: EL HOMBRE QUE TRADUJO EL QUIJOTE AL GUARANI

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

DON FÉLIX: EL HOMBRE QUE TRADUJO EL QUIJOTE AL GUARANI

Por Angélica Alberico – Publicado por El Tiempo Argentino: 22-05-11

Leer (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/don-felix-el-hombre-que-tradujo-el-quijote-al-guarani/

Leer original (hacer clic) en: http://tiempo.elargentino.com/notas/hombre-que-tradujo-quijote-al-guarani

Fue escritor, investigador, traductor y, sobre todas las cosas, militante de su lengua de origen. Nacido en Paraguay, pasó gran parte de su exilio en la Argentina y murió hace unos meses en su tierra natal. La autora de esta nota fue su alumna.

Tiempos de descubrirnos como latinoamericanos, de tomar conciencia de que nuestra historia no comienza con la llegada de los barcos, de descubrir entre nosotros a los pueblos originarios con sus reclamos pero también con sus riquezas, creaciones y particular manera de ver el mundo. ¿2010-2011? No, eran los años que siguieron a la Guerra de las Malvinas, en esa época estaba entre nosotros un escritor paraguayo, profundo investigador de su primera lengua: el guaraní, conocedor de varias parcialidades guaraníes de Paraguay, no sólo por haber andado mucho sino por ser hijo, según contaba, de una aborigen. Muchos de sus veinticinco años de exiliado los pasó en Argentina. Murió en su tierra natal el 14 de marzo de este año. Se llama Félix de Guarania (Félix Giménez Gómez) y merece ser recordado y valorado por su obra y por la coherencia de sus pensamientos y acciones. Ha muerto “Karaí arandu” tituló la prensa de su país (karaí: señor, al que se le reconoce autoridad, arandu: sabio). El presidente Lugo manifestó al saberlo: “Todos los honores nunca serán suficientes para él.”

Fue escritor, investigador, traductor y, sobre todas las cosas, militante de su lengua de origen. Nacido en Paraguay, pasó gran parte de su exilio en la Argentina y murió hace unos meses en su tierra natal. La autora de esta nota fue su alumna.

Félix de Guarania nació en Paraguarí, en 1924. Tuvo, como él mismo dice, “una infancia de campesino”. De una inteligencia poco común, supo aprender en los padecimientos de su gente, pero también del extraordinario maestro que resulta el perfecto dominio de dos idiomas, su primera lengua: el guaraní, y el castellano de la escuela y las lecturas. Lo que sería ese niño genial fue profetizado por una tía abuela aborigen que lo llamaba “kavichu paje”, esto es: avispa mágica, que tiene poderes.

En su juventud, varias veces fue encarcelado, torturado, fue allanada su casa y desaparecieron sus textos literarios e investigaciones y reflexiones escritas sobre el estudio del guaraní. Las razones de esta persecución se pueden encontrar en su poesía, que revelaba los sufrimientos y las luchas populares, y en la coherencia que lo llevaba a exponerse cuando lo consideraba necesario.

Pasó por la crueldad del campo de concentración más tristemente famoso de la dictadura de Morínigo (Puesto Muñeca), junto con otros miles de presos políticos: estudiantes y obreros que participaban de huelgas y protestas. Los mantenían en condiciones inhumanas (casi sin alimentación, semidesnudos, trabajando a destajo, asediados por serpientes, piques, garrapatas) y aun así refiere: “Parte de las noches las pasábamos alrededor de fogatas, contando cuentos, chistes, experiencias de luchas, problemas de la vida. Y hubo muchos, analfabetos y semianalfabetos, que terminaron escribiendo poemas y cartas por sí mismos.” Liberado gracias a la llamada “primavera democrática”, que resultó sólo un interregno entre persecuciones y gobiernos de facto, volvió a la universidad y, por su poesía combatiente y compromiso explícito en contra de las dictaduras debió pasar a la clandestinidad durante el gobierno de Stroessner. Sus escritos de esa época nunca fueron recuperados, pero quizá se encuentren alguna vez en los archivos recientemente abiertos de la dictadura. En 1964, cuando estaba a punto de finalizar su carrera de Letras, debió exiliarse junto con su esposa y sus cuatro hijos.

Félix anduvo por el ancho mundo hasta llegar a la Argentina. Lo conocí en aquel despertar a lo latinoamericano que se dio en los ’80. Enseñaba guaraní, había publicado varios libros de poemas y tenía materiales propios de reflexión y análisis de esa lengua. Tenía la dulzura de los sabios y era un referente para la comunidad paraguaya. En su trajinar por el mundo había producido textos literarios diversos que originarían libros de cuentos, teatro, poesía, géneros tradicionales, etcétera.

Al poco tiempo, mis clases de guaraní se convirtieron en encuentros especiales para leer juntos las recopilaciones registradas por León Cadogan entre las diversas parcialidades guaraníes. Félix llamaba a esos trabajos “adentrarse en la selva mágica”. Nos reuníamos en algún bar de Morón y pasábamos horas deslumbrados por la extraordinaria producción verbal y por las connotaciones que se podían descubrir al leer los textos en los dialectos originales. Produjimos así algunos artículos sobre esta literatura etnográfica. Un día la dictadura de Stroessner cayó, como es el destino de todas las tiranías. Félix volvió a su país en 1989 y a partir de entonces comenzó una carrera contra el tiempo, publicando decenas de libros, sacando de su valija proyectos y proyectos que lograba dar a luz contra todo: contra la falta de recursos económicos, contra la cerrazón de muchos, y a favor siempre del idioma guaraní, porque aunque escribió muchas veces en castellano, su más grande aporte es su creación literaria en guaraní. Junto con otros autores ha ido abriendo caminos y demostrando que escribir en esta lengua no es aislarse, como señalaban muchos, ya que existe la posibilidad de la publicación bilingüe y la traducción de obras, mucho más en un mundo de cultura globalizada como el actual. Félix de Guarania debatió, escribió, luchó por demostrar algo que un estudioso de cualquier idioma sabe, pero que sigue siendo cuestionado estereotipadamente por los que ignoran qué es una lengua: que en todos los idiomas puede expresarse cuanto el ser humano quiera expresar con la sola limitación que todas las lenguas tienen ante lo incomunicable, que se traduce en símbolo, en metáfora abierta a la multiplicidad de sentidos.

Diccionarios, libros de gramática, textos y materiales grabados para la enseñanza del idioma, fueron surgiendo de la mano de Félix y, en los últimos años, con la ayuda de devotos seguidores, su cada vez más completo diccionario enciclopédico de la cultura guaraní. Hay aún otro aporte en el que es precursor: la traducción al guaraní de textos literarios o de valor intrínseco como el bíblico, o la Constitución Nacional de Paraguay. Así tradujo, entre otros, a Bécquer, García Lorca, Marcos Ana, José Martí, Molière, el Martín Fierro y, recientemente, parte de El Quijote en una traducción libre en versos octosílabos que lo debe haber divertido mucho, ya que él era una especie de Quijote en sí mismo.

En los últimos años de su vida comenzó a cosechar reconocimientos en Paraguay: fue condecorado con la máxima distinción que puede recibir un ciudadano en su país y recibió el título de Doctor Honoris Causa de la Universidad de Asunción. Nada de esto lo cambió en lo más mínimo. Rodeado del amor de su familia y amigos y de la admiración de sus discípulos, con su dulce sonrisa mezcla de bondadosa comprensión e ironía, dejándonos más pobres y más solos, se fue por fin a la selva mágica con su pajé y su sabiduría… pero marcando caminos.

 

ooo000ooo


FERIA DEL LIBRO DEL BICENTENARIO HOMENAJEARÁ A FÉLIX DE GUARANIA

Publicado por E’a

Leer original (hacer clic) en: http://ea.com.py/feria-del-libro-del-bicentenario-homenajeara-a-felix-de-guarania/

 

Félix de Guarania ha sido uno de los principales impulsores de la literatura guaraní.

En el marco de la Feria del Libro que se desarrolla en la Estación del Ferrocarril, el viernes 27 a las 19:00hs , se realizará un homenaje al recientemente fallecido escritor Félix de Guarania, figura fundamental de la literatura de lengua guaraní del Paraguay.

En la ocasión hablarán representantes de la Secretaría Nacional de Cultura y de la Sociedad de Escritores del Paraguay para dar paso luego al escritor Catalo Bogado, quien ofrecerá una reseña de la vida y la obra del autor homenajeado. Posteriormente, los poetas Feliciano Acosta, Miguel Ángel Meza, Mauro Lugo y Wilfrido Acosta, leerán poemas de Félix de Guarania y de su autoría.

La Editorial Servilibro presentará una muestra de la rica bibliografía de Félix de Guarania, ya que ha publicado muchos títulos del autor en los últimos años.

Félix Giménez Gómez en sus documentos personales- nació el 20 de noviembre de 1924 en Paraguarí y tuvo una vida llena de avatares pero también de fructífera cosecha. De familia humilde y de profunda sensibilidad social y cultural, invirtió sus mejores esfuerzos en la creación y el trabajo intelectual en favor de la lengua guaraní. Sufrió duras persecusiones por su oposición a la tiranía y soportó un largo exilio, sin abandonar en ningún momento su labor incansable por su lengua y su país.

Dejó un centenar de obras que comprenden numerosos poemarios, recopilaciones y estudios sobre cultura indígena y popular, así como traducciones de grandes clásicos de la literatura universal. Entre estas últimas se pueden destacar dos ejemplos emblemáticos: El Quijote y el Martín Fierro.

Entre las numerosas distinciones que obtuvo se cuenta la Orden Nacional del Mérito en el grado de Gran Cruz que le otorgó el gobierno en el año 2009.

Don Félix falleció hace dos meses, al cabo de una larga enfermedad, dejando un legado que compromete el reconocimiento profundo de las autoridades y la ciudadanía.

JEHECHAKUAA MBO'EHÁRAPE

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

JEHECHAKUAA MBO’EHÁRAPE

OMBOHASA GUARANÍME: TEMIMBO’E MBO’ESYRY MOKÔIHAMEGUA 2011

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI – OGATEE

Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/jehechakuaa-mboeharape/


Oîjekoraka’e peteî mbo’ehára hérava Konche. Ha’e omotenondéramoguare mbo’esyry poha, ijapu’imi mitânguérape ha he’i…

Ha’e oma’ê hemimbo’ekuéra rehe, ha he’i chupekuéra, maymavépe ahayhu peteîcha. Katu upéva ndaikatumo’âi vaicha, oîhaguére tenondetépe peteî mitâ’i oguapýva sarambikuépe apyka ári. Pe temimbo’e héra: Peru Morales.

Mbo’ehára Konche ojesareko Peru rehe ambue ary guive ha ohechakuaa ha’e noñembosaraiha ambue mitânguéra ndive, ijaókatu ichalái, ituja, iky’apa ha py’ŷinte oikotevê ojahu porâ.

Peru oñepyrûma isantoro, ha mbo’ehára Konche katu ovy’a ohai vove haiha pytâvape Peru rembiapóre peteî kurusu tuichapa jepéva ha avei omoî peteî apu’a ojehecharamóva hembiapo pa’ûme.

Mbo’ehára Konche ojesarekova’erâ Peru rembiasakuére mbo’ehaópe ha ha’e oheja ipahaitépe ĝuarâ pe kuatia.

Peteî ára oma’ê vove Peru kuatia rehe, ohecha vove oñemopy’andýi. Mbo’ehára mbo’esyry peteîhámegua ohai: “Peru ha’e peteî mitâ  heko potîva, opuka jave ndaijojahái. Ojapo hembiapo potî asy ha avei heko porâ… ”Che angapyhy ko’âichagua mitâ aguereko che ykére”.

Imbo’ehára mbo’esyry mokôihamegua ohai: “Peru ha’e peteî temimbo’e poravopyre, ojegueraha porâ iñirûnguéra ndive, ojehechakuaa ojepy’apyha isy rehe, isy ningo hasyete ha hógape ningo ndaha’éi oî porâmbáva”.

Mbo’ehára mbo’esyry mbohapyhapegua ohai: “Isy ningo omanomava’ekue ha ha’e heta ohasa asy. Oñeha’â osê tenonde gotyo, itúva ningo ndohechukái pe kotevêpy ita’ýrare, ha pe mba’embyasy oîva hogapýpe ojapovaíta hese, ndojejapoíramo mba’eve oñepytyvô haĝua Perúpe”.

Imbo’ehára mbo’esyry irundyhapegua ohai kóicha: “Peru katu ndohói tenonde gotyo, ha ndohechukái py’apy imbo’ehaópe.  Ndoguerekói angirû ha heta árama opyta oke mbo’ehakotýpe”.

Ko’áĝa mbo’ehára Konche ohechakuaa Peru oguerekoha apañuâi ha ombyasyeterei ha oñeñandu vaivékatu, hemimbo’ekuéra oguerahávo chupe jopói mbo’ehára arambotýre, pe jopói ogueraháva hikuái ojogua ha ombojeguaka porâ peteî kuatia overapávape, ha Peru katu ojogua ha ombojeguaka ijopói peteî kuatia icha’îmbáva ha isa’yjupamívape.

Ha mbo’ehárape katu ome’ê peteî py’arasy ohekýi jopói ome’êva’ekue chupe Peru, iñirunguéra pa’ûme. Oîma mitâ oñepyrûmava opuka, ha’e ojuhúre peteî pyapy kyja tujáva ha peteî mba’e mohyakuâha ojepurupyre ha sa’íma oî ipype.

Mbo’ehára ningo opu’â omokirirî umi mitâ oñembohorýva, ha omomorâ pe pyapy kyja porâite omoî aja ipyapýre ha avei omoî michîmi pe mba’e ryakuâ asy.

Upe árape Peru Morales opyta opa peve mbo’epy ha oguereko heta pa’û he’i haĝua he’iséva: “Mbo’ehára Konche, ko árape nde neryakuâ hyakuâháicha che sy”.

Oho rire pe mitâ, mbo’ehára oñepyrû hasê peteî aravo pukukue…

Upe ára guive mbo’ehára Konche oñepyrû ohekombo’e ha ojesarekove Peru rehe.

Oñemoî vove hikuái peteî ñe’ême oñepyrû omba’apo ha oipytyvô Perúpe, ha ha’e katu ombohovái pya’eterei chupe. Omoĝuahê vove hu’âme mbo’epy, Perúgui oiko peteî mitâ iñaranduvéva mbo’esyrýpe, peícha avei oiko chugui peteî temimbo’e oñembojeroviavéva mbo’ehárare.

Ohasa peteî ary, ha mbo’ehára ojuhu peteî kuatiahai hokê guýpe, Peru mba’éva, he’íva pype: “Nde ha’e pe mbo’ehára imba’e porâvéva aguerekóva che rekove pukukuépe. Ohasa rire poteî ary, upe arete jave, oipyhyjey peteî kuatiahai, Peru mba’éva, ko’áĝa ohai ipype omohu’âmahague imbo’esyry mbytegua ha he’i chupe ha’eha gueteri imbo’ehára imba’eporâvéva oguerekóva hekove pukukuépe.

Irundy ary rire, oipyhyjey ambue kuatiahai he’íva pype: ha’e heta ohasa asyha ko yvy ape ári, péicharamo jepe oñehekombo’e omohu’â haĝua mbo’epy, ha mbo’ehára Konche ha’eha  imbo’ehára imba’eporâvéva oguerekóva hekove pukukuépe ha ohecharamovéva.

Ohasajey irundy ary ha ko’áĝa he’i ikuatiahaípe: Che réra ipukuvéma ohóvo, ha pe kuatiahai oguereko teraguapy he’íva kóicha: Tembikuaajára Peru Morales.

Ambue kuatiahai pahápe, Peru ojerure imbo’ehára Konchépe: nomoirûséipa chupe iñemendahápe, isy rekovia, ha mbo’ehára Konche ovy’aitereirasa ha omonei chupe…

Mbo’ehára Konche katu oĝuahêvo ñemendahápe oipuru pe pyapy kyja tuja ome’êva’ekue chupe Peru ha avei omoî pe mba’e ryakuâ asy omomandu’aitéva Perúpe isýre. Oñome’ê peteî añuâ tuichapa jepéva oñondive ha Peru katu oñe’ê ijapysápe mbo’ehárape ha he’i: “Aguyje ndéve mbo’ehára, ejeroviahaguére cherehe ha aguyjetaite avei  ehechaukahaguére chéve ikatuha ajapo pe joavy”.

AGUYJETAITE HA VY’APAVÊ NDÉVE ĜUARÂ MBO’EHÁRA…


TEMIMBO’E MBO’ESYRY MOKÔIHAMEGUA…

Diana Alarcón

Edith Duarte

Anai Galeano

Eusebia Galeano

Mabel Giménez

Anahi Leguizamón

Rossana Quintana

Víctor Trevison

JUAN FÉLIX GONZÁLEZ, GUARANI MYASÂIHÁRA

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

JUAN FÉLIX GONZÁLEZ REKOVE RAPYKUERE (BIOGRAFÍA)

Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/juan-felix-gonzalez-guarani-myasaihara/

Juan Félix González, heñói’akue táva Jataity del Norte-pe (Ex  Felipe Matiauda), 29 jasypokôi ary 1.962-me. Oñembokatupyry heta mbo’ehaóre ha omohu’â mbo’esyry 6º Mbo’ehao Papy 417 Juana  María  de Lara-pe, Mbo’esyry Mbytegua katu ojapo Colegio Nacional (Julio A. Cartasso) upérô, áĝa ojeheróva Colegio Nacional Jataity del Norte, pépe ha’e osêkuri tenondete iñirûnguéra apytépe (Mejor Egresado de la Promoción 1983).

Juan Félix González

Instituto de Formación Docente Santanimeguápe oikókuri ichugui Mbo’ehára Tekombo’e Tekotevêtévapegua (Profesor de Educación Primaria), upéi ohasa Ateneo de Lengua y Cultura Guaraníme oiko haĝua ichugui Mbo’ehára Guaraní ñe’êmegua. Upe rire ohasa Instituto de Formación Docente Privado San Estanislao-pe oiko haĝua ichugui Tekombo’e Sâmbyhyhára (Administrador Educacional).

Omba’apo ñepyrû ary 1.986 guive mbo’ehao rupi mbo’eháraramo, sâmbyhyháraramo ha upéi ary 1.996 guive oipe’a itávape Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní rokê ikatuhaĝuáicha opavave itavaygua ha avei opa tenda rupigua oñembokatupyry ñane ñe’ê Guaraníre.

Péicha heta mba’apo rire oikókuri peteî Mbo’ehára jeporavo pe ary 1.998-pe osêhaguépe tenonde sâmbyhyhararâ (Director de Area Educativa) Mbo’ehao Papy 1497 “12 de Junio”-pe orekóva ipoguýpe poteî Mbo’ehao, upe ára guive, áĝa peve.

Ary 1993-pe oñembyatýkuri iñirû mbo’eharakuéra ndive omoñepyrû haĝua pe Mbo’ehára aty hérava Asociación de Educadores de Yataity del Norte (A.E.Y.N.), pépe oîkuri pytyvôhára (Secretario de Asuntos Gremiales) ha avei Myakâháraramo (Presidente) mokôi jey, oiko heta tekombo’e jehechaukaha rupi (Congreso, Seminario, Cursos, Jornadas) avei TEKOMBO’E ÑEMYATYRÔME (en la Reforma Educativa) heta oiko ñe’êkôi ñehekombo’e rapykuéri, upéicha omba’apókuri Mbo’esyry’aty Mbohapyha (Tercer Ciclo) oñepyrû guive, Tekombo’e Mbytegua (Nivel Medio) oike ñepyrû meve, pytyvôhararamo; avei Guaraní-Hablante ñehekombo’épe mbo’ehao rupi ha akóinte omba’apóva ñane ñe’ê Guaraníre.

Instituto de Educación Superior Ateneo de Lengua y Cultura Guaraníme oiko ichugui Mbo’erekokuaahára Guarani ñe’ête ha rekópe (Magíster en Lengua y Cultura Guaraní) ha ipahaitépe Tembikuaajára Guarani Ñe’ête ha Rekópe (Doctor en Lengua y Cultura Guaraní). Oguereko hemiandu ha ijepy’apy Guaraní ñe’ête mbojojaháre, upévare ombosako’i peteî tembiapo hesegua hi’âva ichupe oñehesa’ŷijo oñemyatyrôkuaa haĝua pe Guaraní ñe’ête mbojojaha aĝaite peve iñapañuaiva tekombo’erâ.

23 jasypoapy, ary 2009-pe omoheñóikuri Aty ojeheróva AYUDA (Asociación Yataityeño de Universitarios Desarrollando Acciones) oguerekóva iñesâmbyhyreko (Estatuto) ha hi’avatee (Personería Jurídica).


AÑANDÚVANTE AIPYAHA

Ohai: Mbo’ehára Tembikuaajára Juan Félix González

(Ko Ñe’ẽpoty osẽva’ekue tenonde Festival del País, San Juan Nepomuceno-pe, 9 jasypa 2010-pe)

Yvypóra ko arapýre, opaichaguápa ñaime

Iñarandu ha iñarandu’ŷva, peteîchante maymave,

Tekovai ha kuatiane ombotuju ñande rekove

Upévareko che añandúma, naiporâvéi ñande jeikove.

Ymaveningo ñahendúva, ivaiha pe pokarê

Upeichahápe ojejuhúva, ka’irâime oike havê;

Áĝakatu sa’i sa’ípe ndaivairitanipora’e,

Ajevérô pukavýpe sâmbyhyrekokuaahára omoañete.

Ymave avei oje’éva, sâmbyhyrekokuaahararâ ipokâiteha

Ndaikatúigui oimeraêva, oisâmbyhývo umi tekoha;

Áĝa ĝuarâ ndaikatuvéima, chuguikuéra ñaikûndaha

Ha’ekuéramakatu taĝeme, ápe ha pépe ojapyhara.

Mba’épa oiméne oheka, taĝepópeko oñani,

Ojuhúvako omyangekói, taha’épa mboriahumi;

Umi imboriahuvéva, oñanduka hekotevêmi,

Ha’ekuérakatu añeteguáicha, ombohovái ha opukavymi.

Vy’apavêmeko opyta maymavéva umi tapicha

Jeporavo oikóta javérô, hymba guéimi jepe oipuruka

Umi iñemoñaréva, pya’etékena tohopa

Omoneîvo juru’akuápe, ñande virumi toisyrykupa.

Ojupíva ko ojupíma, haipyréko ombosako’i,

Tekotevêko ojuasapáma, virumíke toñemoî;

Tojegueru ojegueruhágui, upéva vyrorei,

Áĝa ipyahúva ohepyme’êne, ñesâmbyhy upeichantemavoi.

Ndareírinimbora’e, tapichakuéra oñorairômba,

Sâmbyhyháraramo oikoséva ojoapykuéri oipykuijoa

Ha’ekuéra naikane’ôiva, pe pokoka ohupyty haĝua

Oguapývo apyka tymoime, amóntema che kamba.

Anivémana angirûnguéra, avave ñanembotavy,

Iporântema opaite ára, oje’emíva guive ñaikûmby

Pytûmbýpe jaikovégui, ha’ekuéra ñande jopy

Ha upéicha ko’êreíre, tekotevême ñande juvy.

Tovéna umi moñainguéra, ka’irâime ñamondopa

Jahechápa noguenohêimo, umi ñande virueta;

Pokarê ha tova’atâme, ha’ekuéra ko ombyatypa,

Ñandekuérakatu tasême, pehênguemíre ñañonupâ.

Hetaite mba’evaíma, ojapo â aña rymba,

Ñande tavami jaikohájepe, oikokuévo omongy’apa;

 mba’éko naiporâi, anivémana ja’apa,

Pevarâko che ko’ápe, añandúvante aipyaha.

Omoñe’ê ko ñe’êpoty: Liz Gabriela Velázquez Rodriguez

CHE SYMI MARANGATU

Ohai: Mbo’ehára Tembikuaajára Juan Félix González

Che symi marangatu

Ndemante chemokunu’ûva

Nderehe aénte che añandúva

Tuichaitéva mborayhu.

Che ñe’â omyenyhêva

Opa árape ĝuarâicha

Ku eiretéicha he’êva

Ha ipotîva kunu’û.

Rasa avy’a nendive aimérô

Ndaikuaaivoíko py’a angekói

Upévare che Tupâme ha’éva

Aníkena márô chupe rehenói ;

Yvoty maymáva hi’ânteva chéve

Che po mokôivépe amyenyhête

Ha upéicha ko’êre tory ha vy’ápe

Tame’êmi ndéve heta che aguyje.

09/05/1.996

MBO’ESYRY PETEÎHA

Ohai: Mbo’ehára Tembikuaajára Juan Félix González

(Ñe’êpoty osêva’ekue tenonde Festival del Pais, táva Tovatîme – 1er Puesto en la 3ª Edición del Festival del País, en Tovatî, 1997)

Péina Ñandejára Ndéve ajopói

Che ñe’â poty ha che akâiñói,

Nde ha’e rupi upe Mbo’ehára

Márô ikatu’ŷva ava ohupyty.

Che aikose avei mbo’eharamírô

Ha katu arandu che ndaguerekói,

Ndemante ikatu ko che apytu’ûme

Reñotŷ arandu ha che hyvykói.

Ikatu haĝuáicha mitâmi maymáva

Ku mbo’ehaópe che remimbo’e

Ou ñepyrûva arandu rekávo

Chendive ojuhu vy’a, kunu’û tory, tetia’e.

Umíva ha’e umi mitânguéra

Ku Mbo’esyry peteîhapegua,

Oje’óiramóva isy rapypa’ûgui

Ñembokatupyry oheka haĝua.

Ajépa iporâ umi tekove

Tape po’imíre ojoapykueripa,

Osêva oje’ói arandu reka;

Ha’eténte ku pykasumimi

Ikyrŷi asýva opa umi iñe’â.

Oimeva’erâipo ambue yvypóra

Imbojojahára tekove potî

Oguata, opopo, oñani, opuka hetia’e,

Ipy’a kyrŷi noñandúi jejopy.

Ndaipóri tie’ŷ, ndaipóri tyai

Pe hi’angami ipotî omimbi

Mba’éguipa upéicha ndajakakuaái

Akóinte vy’ápe jaikove haĝua

Ñande rekove toiko mborayhúpe

Ha umi mbyjamícha tove tojajái.

Néina yvagajára tacherendumi

Ha che apytu’ûme arandu emoî

Ko che ñe’âkuápekatu taipoty

Mborayhu hypýva kunu’ûrâmi

Ha upéicha akói ára che tamyasâimi

Umi nde yvotytýre kuaapyrâmi.

Néina ru ha sy, mbo’eharakuéra

Peteî ñe’êmena ñaimembami

Ha ko’â mitâ oikotevêtéva

Oñondivepána ñaipytyvômi

Tojupi yvatévo, ani ikangýtei

Ha tavy hatâva ñahu’â’omi.

29 de julio de 1.997


PARAGUAY

Ohai: Mbo’ehára Tembikuaajára Juan Félix González

Heta arýma ojapo

Ouhague pytaguakuéra

Hi’ánga ijaperekuéra

Nde yvýpe opytu’u

Upépema pya’ete

Omopu’â kurusu

Ha nde rérape ojapo

Peteî tava’i rusu.

Upéicha sa’i sa’ípe

Okakuaa upe táva

Ko aĝa omimbipáva

Paraguay heropy

Ndaipóriko ndeichaguáva

Mamovénte ko arapýpe

Ni oñemondéva yvotýpe

Anichéne nembojoja.

Upévareko che ha’éva

Tupâ ha isy tanderovasa

Akóinte ko arapýpe

Ne porâ porâve haĝua.

¡Ha Paraguay…!

Ndéko ha’e imomorâmby.

08/1.996

IDENTIDAD NACIONAL

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

 

Maitei horyvéva opavavépe

 

David Galeano Olivera

 

IDENTIDAD NACIONAL

Por Rolando Niella – Publicado por ABC Color 22-05-11

Leer (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/identidad-nacional/

Leer original (hacer clic) en: http://www.abc.com.py/nota/identidad-nacional/

Ha sido verdaderamente emocionante asistir al fervor popular con que se ha festejado y el entusiasmo con el que se ha participado en la conmemoración del Bicentenario, a esa amplia muestra del potente vínculo de identidad nacional que nos une a los paraguayos y que está más allá de aciertos y desaciertos organizativos, de diferencias políticas y sociales, porque surge de lo más profundo de nuestra sensibilidad.

Dr. Rolando Niella

Siempre he pensado que Paraguay es uno de los países con mayor identidad nacional en nuestro continente, porque tiene el más poderoso aglutinante que puede tener una nación: el idioma guaraní. Un idioma es mucho más que un medio de comunicación, es la base sobre la que se sienta el imaginario colectivo y desde la que se construyen las señas de identidad de un grupo social.

Una lengua es esencialmente un código compartido; pero es también la fuente de otros códigos imperceptibles que se entrecruzan, como en un bordado de ñandutí, para consolidar una sólida red de vínculos culturales y psicológicos. Los vínculos basados en esos códigos tienen raíces más profundas y generan un poderoso arraigo, un fuerte sentido de pertenencia.

Los paraguayos somos la única nación en la que un idioma nativo, precolombino, se ha conservado no solamente en las comunidades indígenas, sino adoptado y asumido como propio por la mayoría de las personas que integramos la nación paraguaya. Inclusive por aquellos que provenimos de familias emigradas, cuyas primeras generaciones tuvieron que aprenderlo. Inclusive los que por absurdos prejuicios en lugar de aprenderlo lo olvidaron u obligaron a sus hijos a olvidarlo.

Más allá de que lo hablemos bien o mal y hasta de que no lo hablemos en absoluto, los paraguayos pensamos y sentimos a través del guaraní y el guaraní es, por así decirlo, la piedra angular de nuestra cohesión social… En guaraní está nuestro folclore, en guaraní sentimos, en guaraní halagamos y en guaraní insultamos.

Esa cohesión social, ese vínculo profundo es lo que ha salido a relucir con toda su potencia en estos días. Se escuchan muchas críticas a la organización de los festejos por parte de las autoridades, desajustes, torpezas y despropósitos de la organización. No tengo suficiente información para tomar postura sobre el tema; aunque dada la ineficacia normal de nuestras instituciones públicas no me extrañaría que los críticos tuvieran razón.

Pero el verdadero Bicentenario ha sido la gente: los paraguayos y paraguayas que han protagonizado –más allá de autoridades, instituciones y protocolos– una masiva explosión de entusiasmo.

Los reservistas que marcharon después de años o décadas como si hubieran seguido haciéndolo todos los días de su vida; las familias enteras que hacían cola para entrar en la Casa de la Independencia pese a las inclemencias del tiempo, las personas de todas las edades que salieron a las calles con banderas, escarapelas, remeras de la albirroja o cualquier otro símbolo que los identificara como orgullosos integrantes de la Nación Paraguaya.

En el Bicentenario han sido los jóvenes que reclamaban música paraguaya en conciertos y discotecas; los cientos de miles de personas que abarrotaron todos los actos culturales que fueron, a mi entender, lo más logrado y abundante de todo lo que se realizó… Quizás porque nuestros artistas están acostumbrados a llevar adelante su obra con poco o ningún apoyo organizativo.

Estoy emocionado y orgulloso de ese vínculo, esa identidad que nos hace ser, más allá de todo, por encima de todo y, también, a pesar de todo, integrantes de una verdadera comunidad nacional. Estoy entusiasmado por la profundidad del sentimiento nacional, que tanta relación tiene con el verdadero patriotismo y que nos hace sentirnos orgullosos de ser paraguayos sin necesidad de alimentar odios xenófobos, como a veces promueve el nacionalismo agresivo y mal entendido de los patrioteros.

Pero también estoy desolado: ¿Cómo es posible que un sentimiento tan intenso, una vibración tan potente como la que nos une, no tenga un verdadero reflejo en la vida real de todos los días, en la forma de actuar a la hora de enfrentar los problemas y los conflictos del país?

MOKÔI ARANDUKA PYAHU (DOS LIBROS NUEVOS)

REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

 

MOKÔI ARANDUKA PYAHU (DOS LIBROS NUEVOS)

Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/mokoi-aranduka-pyahu-dos-libros-nuevos/

 

        El sábado 14 de mayo de 2011, en la Plaza de la Democracia y en el marco de los festejos por el Bicentenario del Paraguay; se presentaron dos publicaciones, una titulada AYVU REKO y la otra denominada OIKOVA’EKUE ÑANE RETÂME. Ambos materiales son publicaciones colectivas de estudiantes del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, Regional Fernando de la Mora.

Ko’â mokôi aranduka pyahu ojapova’ekue temimbo’ekuéra ATENEO-pegua ojehaipaite Guaraníme, oñepyrûha guive opaha peve. Mokôivéva osêkuri omomaiteívo ñane retâ mokôisa ary ha upekuévo ohechaukávo opavavépe ikatuha jahaipaite Guaraníme temiandu oîva guive. Iporâ avei ñamombe’u ha’ekuéra onohêhague mokôive aranduka ijeheguiete, péva he’ise ha’ekueravoi ohepyme’êhague, peteîteî, onohê haĝua umi aranduka.

AYVU REKO. GUARANI RENDA RÉRA ombohysýi ha ohesa’ŷijo tenda réra ñane retâmegua. AYVU REKO es una publicación de los siguientes estudiantes de la Maestría en Lengua y Cultura Guarani: Nelson Rubén Zarza Estigarribia, Olga Daniela Lima Molinas, María del Carmen Raimundo, Angel Gabriel Gómez Jara, Darío López Alfonzo, Roque Alberto Valdez Cañiza, Gilberto Ricardo Aquino, Venancia Bogado Caballero, Beatriz Aguilar Cabrera, Higinio Ramón Arévalos, Claudio Ferreira Quiñónez, De Las Nieves Domínguez y Enrique Chamorro.

OIKOVA’EKUE ÑANE RETÂME ombohysýi ha omyesakâ mba’e mba’épa ojehu ñane retâme ko’â mokôisa ary pukukuépe. OIKOVA’EKUE ÑANE RETÂME es una publicación de los siguientes estudiantes de la Tercer Curso de la Licenciatura en Lengua Guarani: Liz María Alfonzo, Ernesto Cardozo, Clara Kramer, Elena Mendoza, Irma Núñez, Aníbal Ocampos, Sonia Recalde, Adela Redes, Graciela Verdún, Rosalba Villareal y Francisca Ramírez.

Para más información acerca de ambas publicaciones escribir al Dr. Paublino Carlos Ferreira, Director de la Regional Fernando de la Mora del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, a: paufeki@hotmail.com

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

(ATENEO Motenondehára)

davidgaleanoolivera@gmail.com