Blogia

Guarani

ANFITEATRO FÉLIX DE GUARANIA EN LA PLAZA ITALIA

REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

 

ANFITEATRO FÉLIX DE GUARANIA EN LA PLAZA ITALIA

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/anfiteatro-f-lix-de-gua...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/anfiteatro-felix-de-guarania-en...

 

       El martes 20 de noviembre de 2012, a las 19 horas, en la Plaza Italia (Av. Rodríguez de Francia y 15 de Agosto, Ciudad de Asunción), tuvo lugar la INAUGURACIÓN DEL ANFITEATRO DON FÉLIX DE GUARANIA, que estuvo a cargo de la Concejal Karina Rodríguez, Vicepresidenta de la Junta Municipal de la Ciudad de Asunción.

 

Félix de Guarania

       Pe árape Tembikuaajára Félix de Guarania ombotýkuri 88 ary ha hesehápe oñemboajékuri pe ñoha’ângarenda ogueraháva héra. Oî avei upe atýpe Félix de Guarania rajy: Galia ha Mimbi ha ta’ýra: Augusto. Upéicha avei oîkuri karai Mario Ferreiro ha hembireko Male Caballero ha heta tapicha oikuaajepe ha ohayhúva Félix de Guarania-pe.

 

       A las palabras de la Concejal Karina Rodríguez siguieron las palabras de Galia Giménez, hija de Don Félix y quien habló en representación de la familia. Por su parte, David Galeano Olivera, Director General del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI recordó, en Guarani, a Don Félix. Asimismo, actuaron: Pachín Centurión, Rolando Chaparro y Ricardo Flecha.

 

Ijatyva’ekue Okarusu Italia-pe

 


Karina Rodríguez oñe’ê jave

 

Karina Rodríguez ha Félix de Guarania ñemoñarekuéra

 

David Galeano Olivera oñe’êrôguare (Ta’ânga onohêva’ekue Mario Ferreiro)

 

Mario Ferreiro ha Male Caballero

Pachín Centurión

Rolando Chaparro

Ricardo Flecha

 

       ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore jehechakuaa ha ore aguyje Karina Rodríguez-pe omomba’eguasúre karai Félix de Guaramia rekove ha rembiapokue.

 

Maitei horyvéva opavavépe

 

David Galeano Olivera

(ATENEO Motenondehára)

davidgaleanoolivera@gmail.com

 

ooo000ooo

 

Leer Don Félix de Guarania recibió el título de Doctor en Lengua Guarani en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/don-f-lix-de-guarani-re...)

 

Leer Oñembojeroviáta Karai Félix de Guarania-pe en (http://ea.com.py/onembo-jeroviata-karai-felix-de-guarania-pe-ko-arape/)

 

Leer Anfiteatro de Plaza Italia Don Félix de Guarania en (http://www.lanacion.com.py/articulo/100627-anfiteatro-de-plaza-ital...)

 

Leer Anfiteatro de Plaza Italia inaugurará denominación Félix de Guarania en (http://karinaconcejal.com/anfiteatro-de-plaza-italia-inaugurara-den...)

 

 

 

LIBROS Y GRADUACIÓN EN ITA KORA

REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

 

LIBROS Y GRADUACIÓN EN ITA KORA

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/libros-y-graduaci-n-en-...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/libros-y-graduacion-en-ita-kora/

 

            El jueves 15 de noviembre de 2012, se llevó a cabo en Ita Kora (Mayor Martínez, Ñe’êmbuku), la PRESENTACIÓN DE DOS LIBROS Y LA GRADUACIÓN DE LICENCIADOS EN LENGUA GUARANI Y ANTROPOLOGÍA CULTURAL GUARANI Y PARAGUAYA. Del acto realizado a orillas del río Paranami, participaron la Lic. Clara Candia de Salinas, Coordinadora de Supervisiones de Ñe’êmbuku; la Lic. Carmen Morínigo, Supervisora Administrativa; la Lic. Gladys Pineda, Supervisora Técnica Pedagógica, y la Lic. Zunilda Barreto de Mancuello, Directora del Colegio Nacional Bernardino Caballero; asimismo, el Lic. Federico Ferreira, Director de Radio Carlos Antonio López de Pilar, acompañado del Mbo’ehára Guillermo Acuña y Larisa Ramírez.

 

 

            Ko atýpe ojehechaukákuri mokôi aranduka ojapóva Tembikuaajára Felipa González Brítez ha hemimbo’ekuéra upe mbo’ehaopegua. Umi aranduka héra hikuái “Instituciones Públicas de Ita Kora”, osêva España ñe’ême ha “Ita Kora poty”, ojehaíva Guarani ñe’ême. Ko’â mokôi arandukápe jahechakuaa mba’éichapa ikatupyryjoa umi temimbo’ekuéra ojeporaka, ombyaty ha omboguapýva kuatiáre umi marandu. Ohechakuaávo umi aranduka oñe’êkuri Mbo’ekuaahára Zunilda Barreto de Mancuello, ha’éva Mbo’ehao Bernardino Caballero sâmbyhyhara; ha Mbo’ekuaahára Eladio Mancuello, ha’éva mbo’ehára upe mbo’ehaopegua. Eladio he’íkuri Ita Korápe oñepyrûha Paraguay retâ, ndaha’éi -ambue he’iháicha- upépe opaha ñane retâ. Ipahápe oñe’êkuri Tembikuaajára Felipa González omba’apova’ekue umi temimomb’e ndive umi aranduka apópe.

 


Paranami


Ko’ápe, ysyry rembe’ýpe, oikókuri aty guasu

Aranduka España ñe’ème

Aranduka Guarani ñe’ême

Temimbo’e ome’ê Mbo’ehao Sâmbyhyhàrape aranduka ojapova’ekue hikuái

            Posteriormente, el Abogado Francisco Gabriel Díaz Borba, Director Departamental de Ñe’êmbuku y David Galeano Olivera, Director General del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI; procedieron a entregar los títulos a los Licenciados en Lengua Guarani y a los Licenciados en Antropología Cultural Guarani y Paraguaya. Igualmente, destacaron que Felipa González Brítez, de Ita Kora, es también la primera Doctora en Lengua y Cultura Guarani del Departamento de Ñe’êmbuku.

 

Francisco Díaz Borba, Beatriz Trinidad de Díaz, Felipa González, Sabina Núñez ha David Galeano Olivera

Francisco Díaz Borba, Federico Ferreira (Director de Radio Carlos Antonio López, de Pilar), David Galeano Olivera ha Mbo’ehára Guillermo Acuña

 

Con los graduados Licenciados en Lengua Guarani y en Antropología Cultural Guarani y Paraguaya

 

Makarena (Mbo’ehára Bety ha Mbo’ehára Francisco remiarirô)

Kuarahy reike

Karupyhare: pira, kure, vaka ro’o, mandi’o ha ambue mba’e

 

            Ko aty opa rire oikókuri peteî karupyhare Mbo’ekuaahára Eladio Mancuello rógape. Upépe vy’a ha tetia’épe ojehasákuri peteî pyhare neporâmbajepéva. ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore aguyje Ita Korayguápe oñangareko porâitére orerehe.

 

Maitei horyvéva opavavépe

 

David Galeano Olivera

(ATENEO Motenondehára)

ateneoguarani@tigo.com.py

davidgaleanoolivera@gmail.com

 

ooo000ooo

 

Leer Ita Kora, paraíso natural en (http://archivo.abc.com.py/2009-02-09/articulos/494150/ita-cora-es-u...)

 

 

 

DAGO FERNÁNDEZ PRESENTÓ SU LIBRO SOBRE ACOSO ESCOLAR

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

DAGO FERNÁNDEZ PRESENTÓ SU LIBRO SOBRE ACOSO ESCOLAR

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/dago-fern-ndez-present-...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/dago-fernandez-presento-su-libr...

 

       El martes 13 de noviembre de 2012, a las 18 horas, tuvo lugar la PRESENTACIÓN DEL LIBRO “ACOSO ESCOLAR” de la autoría del Prof.Dr. DAGO ROBERTO FERNÁNDEZ LÓPEZ (https://www.facebook.com/dago.fernandez.9). La ceremonia se realizó en el local de Prodepa, ubicado en Eusebio Ayala y R.I. 6 Boquerón (Ciudad de Asunción). Cabe destacar que el acto tuvo carácter bilingüe (Castellano-Guarani).

 


Pablino Gómez, Nelson López, Dago Fernández ha David Galeano Olivera

 

       Heta tapicha oîkuri upépe ohechakuaávo Tembikuaajára Dago Fernández-pe ha’éva pe aranduka apohare. Mbo’eharaháicha, Dago Fernández, oikuaa porâ umi jejahéi, ñorairô ha py’arô ojehaitypóva mitâ ha mitârusukuéra apytépe. Iñarandukápe ha’e omombe’u mba’e mba’épa tekotevê jajapo opavavéva ñambohovái haĝua ko’â jepokuaa vai mbeguekatúpe oikéva ha ombyaíva ñande rekoha. Iporâ avei ja’e Dago ikatupyryha hetaiterei mba’épe ha araka’eve ndohejáiva tapykuépe ñane Avañe’ê ha pe mborayhu añetete oñandúva ñane retâ ha hekóre.

 

            La presentación del Libro Acoso Escolar estuvo a cargo de David Galeano Olivera, Director General del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI y docente de la Universidad Nacional de Asunción. También se refirieron a la obra, el Mg. Pablino Gómez (Asesor de Comunicación del Ministerio de Agricultura y Ganadería); el Dr. Nelson López (Director General Jurídico del Ministerio de Educación y representante del Ministro de Educación, Dr. Horacio Galeano Perrone); y el Prof.Dr. Dago Roberto Fernández López, autor de la obra.

 


 

David Galeano Olivera, Enrique Bordón ha Dago Roberto Fernández López

 

            En la introducción del libro, Dago Fernández, manifiesta que “El acoso escolar (bullying – matonaje – assedio) es un gran problema y cada paraguayo / a puede hacer al respecto, comenzando por ser consciente del problema, por ello este libro tiene por misión despertar ese interés… Casi ningún colegio se salva de alojar en sus instalaciones a personas que solo se dedican a fastidiar a los demás; muchos de ellos, dejan de meterse con ciertos alumnos cuando estos se defienden de la agresión de manera firme… Es por ello que se vuelve sumamente importante el detectar y apoyar a aquellos alumnos y alumnas que sean víctimas actuales o potenciales de acosos, estaríamos previendo para el futuro… A mi modo de ver todos debemos actuar eficazmente desde el mismo instante en que tengamos noticia de un incidente de acoso, ya sea en nuestro carácter de padres, docentes o simples espectadores del hecho”. Los interesados en adquirir el libro, pueden escribir a su autor a (dafer17@gmail.com). El autor es doctor en ciencias jurídicas, consultor internacional, docente universitario, escritor y presidente de AMECA (http://www.ameca.org.py/novedades.php).

 

       ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore jehechakuaa ha ore vy’apavê Tembikuaajára Dago Roberto Fernández López-pe ko aranduka porâitére ñanepytyvôkuaáva teko vai myatyrôme. Hi’ânga’u opavave ñañopytyvô ñamboyke haĝua opaichagua jejahéi ñande apytégui.

 

ooo000ooo

 

Ver publicación en el Diario La Nación (http://www.lanacion.com.py/articulo/99277-el-acoso-escolar-y-la-vio...)

 

Ver otra publicación en el Diario La Nación (http://www.lanacion.com.py/articulo/99340-acoso-escolar-y-violencia...)

 

Ver publicación en el Diario Ultima Hora (http://www.ultimahora.com/notas/577055-Libro-sobreacoso-escolar)

 

Ver Dago Fernández en defensa de tesis en el ATENEO (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/dos-primeros-doctores-e...)

 

 

 

CALENDARIO DE GRADUACIONES 2012 - ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

 

CALENDARIO DE GRADUACIONES 2012

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/calendario-de-graduacio...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/calendario-de-graduaciones-2012...

 

Jueves 13 de diciembre      : 17:00 hs Emboscada           20:00 hs Arroyos y Esteros

 

Viernes 14 de diciembre     : 09:00 hs Villa Hayes            11:00 hs Nanawa

            17:00 hs As-Trinidad              19:00 hs Mariano R. Alonso    

 

Sábado 15 de diciembre     : 08:00 hs Lambare                11:00 hs As.B. Obrero

15:00 hs Ñemby     17:00 hs As-Campo Grande     19:00 hs As-Mcal. Estigarribia

 

 

Lunes 17 de diciembre        : 08:00 hs Limpio                               10:00 hs Luque

16:00 hs As-Sajonia                          18:00 hs As-Centro

 

Martes 18 de diciembre       : 08:00 hs J.A. Saldivar                     10:00 hs Ita

16:00 hs Kapi’ata                               18:00 hs Aregua

 

Miércoles 19 de diciembre  : 07:00 hs Sta. Rosa Mbutuy            08:00 hs Kapi’ivary

09:00 hs Kuruguaty                           11:00 hs Puente Kyha           14:00 hs Itaipyte     

                                  

Jueves 20 de diciembre      : 08:00 hs S.Lorenzo-Virgilio         10:00 hs - S.Lorenzo-Verón

14:00 hs S.Lorenzo-ACJ       16:00 hs As-San Pablo    18:00 hs Fernando de la Mora

 

Viernes 21 de diciembre     : 08:00 hs Tovatî                                11:00 hs Primero de Marzo

16:00 hs Itaugua                     17:00 hs Sapukái                   19:00 hs Piraju

 

Sábado 22 de diciembre     : 08:00 hs Pirivevúi                            09:00 hs Isla Puku     

                                               17:00 hs Atyra y Ypakarai                 19:30 hs Ka’akupe    

 

Miercoles 26 de diciembre  : 09:00 hs Villeta                                11:00 hs Guarambare

14:00 hs Jaguarón                 16:00 hs Escobar                   18:00 hs Paraguari

 

Jueves 27 de diciembre      : 08:00 hs Cnel. Martínez    09:00 hs Villarrica y M.J. Troche

12:00 hs Iturbe           15:00 hs Ñumi                  17:00 hs San Juan Nepomuceno     

 

Viernes 28 de diciembre     : 07:00 hs Buena Vista                      09:00 hs Ka’asapa

10:00 hs Juty              12:00 hs San Pedro Parana              15:00 hs Gral. Artigas

 

Miércoles 2 de enero           : 07:00 hs Karapegua            08:30 hs Aka’ái

11:00 hs Ky’ÿindy       16:00 hs Yvyku’i-Mbujapey               18:00 hs S.Juan Bta.

 

Martes 8 de enero                : 07:00 hs Repatriación                     08:00 hs Ka’aguasu

10:30 hs Pastoreo      15:00 hs José D Ocampos                17:00 hs Campo 9 y Raúl Oviedo

 

Miércoles 9 de enero           : 08:00 hs Yû                                     10:30 hs San Joaquín

    13:00 hs Cnel. Oviedo       15:00 hs San José de los Arroyos     17:30 hs Eusebio Ayala

 

Viernes 11 de enero             : 10:00 hs Sta. Rosa-Mnes                16:00 hs Sta. María

17:30 hs San Ignacio-Mnes

 

Lunes 14 de enero               : 09:00 hs Minga Guasu                    11:00 hs Ciudad del Este

12:30 hs Pte. Franco             14:00 hs Hernandarias           15:30 hs Sta. Rita

16:00 hs Natalio y Ma. Auxiliadora               18:00 hs Hohenau

 

Martes 15 de enero              : 07:30 hs Edelira                               10:00 hs Encarnación

12:00 hs Cnel. Bogado

 

Miércoles 16 de enero        : 11:00 hs Filadelfia

 

Jueves 17 de enero              : 09:00 hs Jataity del Norte               12:00 hs. Gral. Resquín

15:00 hs San Pedro Ykuamandyju               17:30 hs Sta. Rosa Aguaray

 

Viernes 18 de enero             : 08:00 hs Chore                    11:00 hs Gral. Aquino

15:00 hs Itakuruvi del Rosario           17:00 hs San Estanislao

 

Lunes 21 de enero               : 09:00 hs Concepción                      11:00 hs Horqueta

16:00 hs P.J. Caballero                     19:00 hs Yvyja’u

 

Martes 22 de enero              : 08:00 hs Bella Vista Norte               14:00 hs Capitán Bado

 

Jueves 31 de enero              : 09:00 hs Pilar                                   17:00 hs Ayolas

 

 

Viernes 22 de febrero          : 08:30 hs Bella Vista-Corrientes       11:00 hs Corrientes-Capital

15:00 hs Itati-Corrientes

 

Sábado 23 de febrero          : 08:00 hs Ituzaingo-Corrientes         11:00 hs Posadas-Misiones

 

ooo000ooo

 

       Los Actos de Graduación se desarrollarán, en todas las Regionales, en base al siguiente PROGRAMA: 1°)Himno Nacional Paraguayo, en Guarani (versión del Dr. Reinaldo Decoud Larrosa); 2°)Palabras del Director Regional; 3°)Entrega de Títulos (Profesorado, Actualización, Curso Básico), y premios o distinciones; 4°)Palabras de un egresado en representación de la promoción; 5°)Palabras del Presidente (Director General) del ATENEO (o su representante); y 6°)Números artísticos (dos como máximo).

 

7 de noviembre de 2012

 

David Galeano Olivera

Director General del ATENEO

 

GOBIERNO PARAGUAYO ACREDITÓ OFICIALMENTE A LOS MIEMBROS DE LA ACADEMIA DE LENGUA GUARANI

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

EL GOBIERNO PARAGUAYO ACREDITÓ OFICIALMENTE A LOS MIEMBROS DE LA ACADEMIA DE LENGUA GUARANI

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/gobierno-paraguayo-acre...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/gobierno-paraguayo-acredito-ofi...

 

            El jueves 8 de noviembre de 2012, en el Palacio de López, se realizó la CEREMONIA DE ACREDITACIÓN OFICIAL DE LOS MIEMBROS DE LA ACADEMIA DE LENGUA GUARANI – GUARANI ÑE’Ê REREKUA PAVÊ. El acto fue presidido por el Dr. Federico Franco Gómez, Presidente de la República del Paraguay, acompañado del Dr. Carlos Villagra Marsal, Ministro Secretario de Políticas Lingüísticas y de la Sra. Graciela Bartolozzi, Ministra Secretaria de Cultura. Estuvieron presentes los Ministros del Poder Ejecutivo, como también, Senadores y Diputados de la Nación.

 

 

            Ko aty niko ojejapókuri oñemboajévo Guarani Ñe’ê Rerekua Pavê. Tenondete oñe’êkuri karai Tembikuaajára Carlos Villagra Marsal, ha’éva Ñe’ênguéra Rerekua Ruvicha. Upéi, karai Pohânohára Federico Franco, ha’éva Paraguay Retâ Ruvicha, ome’êkuri kuatia’atâ ha omoîkuri pyti’ajegua umi 15 Guarani Ñe’ê Rerekuárape. Kóva rire oñe’êkuri Tembikuaajára Almidio Aquino, ha’éva Guarani Ñe’ê Rerekua Pavê Myakàhára. Ipahápe, ombohasa iñe’ê kyre’ỹ Karai Enrique González Quintana, ha’éva Tetâ Amandaje Guasupegua.

 

            Cabe recordar que los 15 primeros miembros de la Academia de Lengua Guarani – Guarani Ñe’ê Rerekua Pavê son: Almidio Milciades Aquino Arguello, Feliciano Acosta Alcaraz, Mario Rubén Alvarez, Domingo Adolfo Aguilera, Rubén Bareiro Saguier, David Galeano Olivera, María Georgina González Morán, María Elvira Martínez de Campos, María Eva Mansfeld de Agüero, Julia Irene Segovia de Borba, Ramón Reimundo Silva Fernández, Lino Trinidad Sanabria, Miguel Angel Verón, Sara Villagra-Batoux (residente en Francia) y Tadeo Zarratea Dávalos. Es Secretaria Ejecutiva de la Academia, la Dra. Zulma Beatriz Trinidad Zarza.

 


 

Dr Almidio Aquino, Diputado Nacional Dionisio Ortega ha David Galeano Olivera

 

            Péicha, tuichaháicha, oikókuri ko aty oñemomaiteihápe Guarani Ñe’ê Rerekua Pavê. Opavavénte ohecharamo ko mba’e guasuete ojehúva ñane Avañe’ême. Ko Guarani Ñe’è Rerekua Pavê oñangareko, omyasâi ha omombareteva’erâ ñane Avañe’è rekove ko’ê ko’êre, taha’e ha’ehápe.

 

ooo000ooo

 

Leer INSTALACIÓN Y PRIMERA SESIÓN DE LA ACADEMIA DE LENGUA GUARANI en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/instalaci-n-y-primera-s...)

 

ooo000ooo

 

LEER PUBLICACIONES PERIODÍSTICAS ACERCA DE LA ACADEMIA DE LENGUA GUARANI en:

 

ABC (http://www.abc.com.py/nacionales/academia-de-lengua-guarani-incorpo...)

 

ABC (http://www.abc.com.py/nacionales/al-rescate-del-guarani-475368.html)

 

Ultima Hora (http://www.ultimahora.com/notas/575927-Gobierno-acredita-a-miembros...)

 

Ultima Hora (http://www.ultimahora.com/notas/575932-La-Academia-de-Lengua-Guaran...)

 

Ñanduti (http://www.nanduti.com.py/v1/noticias-mas.php?id=61111&cat=Naci...)

 

Presidencia de la República del Paraguay (http://www.presidencia.gov.py/noticia.php?id=663)

 

Ministerio de Relaciones Exteriores del Paraguay (http://www.mre.gov.py/v1/Noticias/283-entrega-de-diplomas-y-medalla...)

 

Paraguay.com (http://www.paraguay.com/nacionales/paraguay-crea-primera-academia-d...)

 

E’a (http://ea.com.py/poder-ejecutivo-ohovasa-ava-nee-rerekua-pave/)

 

La Jornada (http://diariolajornada.com.py/v3/index.php/noticias/nacionales/item...)

 

Amambay (http://www.amambaynoticias.com/10978-v-M%C3%A1s%20Noticias-u-.html)

 

Informador – México (http://www.informador.com.mx/cultura/2012/416324/6/academia-de-leng...)

  

Terra – Brasil (http://entretenimiento.terra.com.ar/academia-de-lengua-guarani-se-l...)

 

Google (http://www.google.com/hostednews/epa/article/ALeqM5hsS9JmgpNFHjtOge...)

 

MSN (http://video.latino.msn.com/watch/video/nace-en-paraguay-la-primera...)

 

Yahoo (http://es-us.tv.yahoo.com/noticias/academia-lengua-guaran%C3%AD-lan...)

 

El País – España (http://wap.elpais.com/index.php?module=elp_gen&page=elp_gen_not...)

 

Infolatam - España (http://www.infolatam.com/2012/11/08/academia-de-lengua-guarani-se-l...)

 

Notibol - Bolivia (http://noticias.notibol.com/noticia.php?cual=417748)

 

La Razón – Bolivia (http://www.la-razon.com/la_revista/primera-academia-guarani-Paragua...)

 

Sol – Bolivia (http://www.elsol.com.bo/index.php?c=&articulo=Crean-la-primera-...)

 

Página Siete - Bolivia (http://www.paginasiete.bo/2012-11-09/Sociedad/Destacados/30Soc03091...)

 

Agenda Cultural La Paz – Bolivia (http://www.agendalapaz.com/noticias/la-primera-academia-del-guarani...)

 

Agencia AGN – Guatemala (http://www.agn.com.gt/index.php/component/k2/item/668-paraguay-crea...)

 

Tribuna Abierta – EEUU (http://www.tribunaabierta.com/v2/index.php?option=com_content&v...)

 

 

 

LA CASA DEL ESCRITOR REALIZÓ LA VELADA LASÁNIMA ÁRA

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

LASÁNIMA ARA: NOCHE DE CUENTOS, MÚSICA Y TEATRO
Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/la-casa-del-escritor-re...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/la-casa-del-escritor-realizo-la...

 

        El viernes 2 de noviembre de 2012, a las 20 horas, se realizó la VELADA "LASÁNIMA ARA", organizada por LA CASA DEL ESCRITOR–ESCRITOR RÓGA. El encuentro tuvo lugar en el local del Fausto Cultural, ubicado en Eligio Ayala 1060 e/ Brasil y Estados Unidos (Ciudad de Asunción, Paraguay)

 

La previa. Clericó y croquetas de carne

 

       Jepiveguáicha, ESCRITOR RÓGA ombyaty heta tapichápe ha upe pyharépe ogueromandu’a lasánima ára térâ omanóva ára. Upépe oikókuri mandu’a opaichagua jerovia ha jepokuaa omanóva rehegua oîva ñande rekópe, avei oñemombe’úkuri káso ha ñe’êpoty póra térâ omanóva rehegua. Ijyképe oîkuri tembi’u ha yva rykue opavavévape ĝuarâ.

 

       Para celebrar dicha fecha tradicional de calendario religioso y folklórico del Paraguay, se escucharon relatos de kásos de Póra, Malavisión, Luisón y Pombero, contados por los escritores David Galeano Olivera, Nelson Rubén Zarza, Mario Casartelli, Chiquita Barreto, Amanda y Mabel Pedrozo. Como invitado especial estuvieron y las actrices: Laura y Ana.

 

Ijatyva’ekue I

Ijatyva’ekue II

Ijatyva’ekue III

Mario Casartelli

Nelson Rubén Zarza

Laura

Ana

Enrique Ostuni

Chiquita Barreto

 
       Ko’â aty rupive ESCRITOR RÓGA oñeha’â oikuaaukajey ñande reko, ñañe ñe’ê ha ñane retâ rembiasa. Heta hendápe ko’â mba’e ohasáma tesaráipe ha upévare tekotevê ára ha ára opavavéva ñamba’apo ani haĝua ogue ha okañy umi ñande jepokuaa, ñande jerovia, ñande káso, ñane ñe’êpoty ha ñande purahéi, hetave mba’e apytépe.

 

ooo000ooo

 

Leer ENCUENTRO PYHARE POTY DE LA CASA DEL ESCRITOR en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/encuentro-pyhare-poty-d...)  

 

KÁSO ÑEMOMBE'U: KURURU NIPORA'E

KURURU NIPORA’E

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/kaso-nemombeu-kururu-ni...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/kaso-nemombeu-kururu-niporae/

 

Areguápe niko oikova’ekue peteĩ pohãnohára katupyry ha imara­ngatúva, hérava José Duarte. Ndaipóri mba’asy oipohãnokuaa’ỹva. Hendive ndaipóri aipo pohã hepýva, ha hi’ariete natekovetevẽivoi ave heta jey jaha hendápe jakuera haġua, peteĩ jeymínte ha hesakuaité­pema ome’ẽ mba’asýpe. Opa umi mba’ére niko tapichakuéra ohayhu ichupe ha oguerohory hembiapo.

 

 

 

Áġakatu, oĩkuri ambue pohãnohára ndocha’éiva hese, ha upévare ndaje oipohãnoukáraka’e ichupe. Uperiremíntema pohãnohára José Duarte hasykatu  ñepyrũ. Hasyetéjeko chupe hesa, ha upe mba’e ombohesa ha ombohovarurupa avei chupe. Upe guive noñangareko­véikuri tapicha hasykatuváre.

 

Hembireko ha ita’yrakuéra ndive oipyguara tesapohãnohára ika­tupyryvéva rupi, ohekávo pohãno. Mavavéva noipohãnokuaái ichupe. Ohohápente  oñeme’ẽmiva’ekue José-pe opaichagua pohã hesápe ġuarã, ha avei oje’e chupe mba’éichapa oñeñangarekova’erã. Upeichavérõ jepe, ndokuerái. Upémarõ ojeraha ichupe Argentina ha upéi Brasil-pe. Mba’evénte avei ndojapói hese umirupigua tesapohã­noharakuéra.

 

Upéi ojeguerujeýkuri ñane retãme. Hembireko ha ita’yrakuéra oha’ãróntema imano. Ndaikatuvéima ojejapo hese mba’eve. Ka’arupytũ jave oúmiva’erã karai pa’i oñembo’emi haġua hese; ikatuhaġuáicha, omano vove, José ohupyty py’aguapy, ỹramo Ñandejára oipotárõ okuerajey haġua.

 

Peteĩ ka’arupytũ, oĩ jave pohãnohára José Duarte ndive hembire­ko, ita’ýra ypykue, ha jepiveguáicha, karai pa’i; ndaje ohendu hikuái ojepopetéva. Osẽje karai pohãnohára rembireko oipe’a okẽ ha ojuhu upépe peteĩ karai tujamíme, ijao kelembumi ha heko okarayguáva.

 

 - “Mba’éichapa kuñakarai”, he’íjeko ichupe.

-     “Iporãmínte, ha nde karai?. Mba’épa reikotevẽ”, omba’eporandúkuri kuñakarai óga jára.

 

       -“Ha’e... ajúniko mombyrýgui añandumívo pohãnohára Duarte-­pe. Mba’éichapa oikohína ha’e”, he’íjeko upe tujami.

 

       -“E’a... ha nde piko ndereikuaái ha’e hasykatuha. Upévare niko ymáma noñangarekovéi hasykatúvare”.

 

       -“Ha upevarevoi niko aju hendápe” -ombohovaijey chupe karai tujami- ha ombojoapy: “Che niko aikuaa pohãnohára Duarte hasy­katuha, upévare, ha’ehaguéicha ndéve, aju ko árape ahepyme’ẽvo ichupe. Chemandu’a peteĩ jey aġuahẽva’ekue hendápe che rajymi hasykatuetéva ndive, ha ha’e omonguerákuri ichupe. Upéramo ndaguerekóikuri pirapire ahepyme’ẽ haġua ichupe. “Ani rejepy’apy”, he’iva’ekue chéve pohãnohára Duarte, ha hi’ariete ome’ẽ avei oréve pohã. Ko’áġa... che ikatu aipytyvõ ichupe, upévare aju hendápe”.

 

Kuñakarai omaña porã hese, iñakã guive ipy peve, ha he’i: “Ha ndéiko mba’e rejapóta hese. Ndéiko pohãnohára mba’e. Háke ore rohojepéma umi pohãnohára ikatupyryvéva rendápe ha mba’eve ndaikatúikuri ojapo hese”.

 

Karai tujami heijey chupe: “Nda’éiniko ndéve katuete amongue­rataha, áġakatu, añeha’ãmbaitéta”. Oga jára ombohasa chupe, heta oñomongeta rire, iména rendápe. Tujami oñesũ pohãnohára rupa yképe ndaje, ha oñepyrũ oñe’ẽ ichupe. Uperire opu’ã sapy’a ha oporandu kuñakaraípe: “Mba’épa oiméne oĩ pende rógape ndaha’éiva penemba’e”. He’i’ỹre mba’evete kuñakarai ha ta’ýra ypykue oñepyrũ­kuri oheka.

 

 

Heta oheka rire hikuái, ta’ýra ypykue ojuhu peteĩ vosa’i ndaha’éiva imba’ekuéra. Ome’ẽ isýpe. Kóva ohecha aja mba’épa oĩ ipype ndaje he’íkuri: “Oimene niko tapicha hasykatúva hesarái ha oheja, ha nde ru jepiveguáicha oñongatu sapy’arei oujeýrõ omba’ejerure. Py’ỹinte niko oikómiva’ekue nde ru rehe péicha”. He’ipa mboyve umi mba’e tuicha ndaje oñemondýi upe kuñakarai ojuhúgui upe vosa’i henyhẽte júgui.

 

Upépe oñemboja tujami ha ojeruréjekoraka’e kuñakaraípe vosa’i oguerekóva ipópe, ha vokóikema osẽ he’i: “Kóva ha’e upe mba’e vai apoha”. Upéi ndaje ohenóikuri karai pa’ípe ha ojerure ichupe ykaraimi, ha kuñakaraípe katu ojeruréraka’e peteĩ kanéka. Sapy’aitépe ġuarã oñemoĩmbaitéma chupe hembipota; ha upémarõ karai tujami oñepyrũjekoraka’e oity upe ykaraipyrépe jumimi.

 

Karai pa’i, pohãnohára Duarte rembireko ha ta’ýra ypykue ndaje hy’airo’ysãmba ohechávo mba’éichapa y potĩete oñepyrũ mbegueka­túpe ipytãmbaite tuguýgui, ha ñemondýi reheve ohecha avei mba’éichapa oñembohete peteĩ kururu hesa ñemombúva, osyryhágui tuguyeta.

 

Upérõ karai tujami osẽkuri he’i: “Kururu nipora’e”. Upe jave avei ohendu hikuái pohãnohára Duarte osapukái asyetérõ, ha pya’épeko oho hikuái ohechávo. Oġuahẽvo ikotýpe ojuhu hete ro’ysãmbaite. Ohasa rire po aravo’i rupi -ha omyakỹ rire chupe iñakã ha ipyti’a- oñandujeýkuri hikuái pohãnohára Duarte oikovejeyhague; ha upépe ae imandu’ajeýkuri hikuái karai tujamíre.

 

Oújeko ha’ekuéra ohekávo ichupe ha ndojuhuvéi mba’eve. Ndai­porivéimandaje tujami, ndaiporivéima kanéka, ha’e... ndaiporivéima kururu.

 

Upeichaite jekoraka’e ojehuva’ekue upe ka’arupytũme.

 

Ohasa rire peteĩ arapokõindy, karai pohãnohára José Duarte ohecha ha oñepyrũ okaru ha mbeguekatúpe hesãijeýkuri. Mbohapy jasy rire oñanga­rekojey avei tapichakuéra hasykatúvare. Ikatu’ỹva’ekue omonguera umi pohãnohára ikatupyrypyryvéva, omonguerákuri upe karai tujami.

 

Heta ára ndaje José Duarte ha hembireko ohekáva’ekue tujamí­me, ha araka’eve ndojuhuvéi hikuái ichupe. Ndahi’aréi, aháramogua­re pohãnohára Duarte rendápe, ha’e he’iva’ekue chéve: “Oiméne niko ndaha’éikuri tujamínte upe chemonguerava’ekue, oiméne Ñandejára mba’e chepytyvõkuri chemarangatuhaguére mayma che rapicha ndive”.

 

Upeichavérõ jepe... kururu nipora’e.

 

ooo000ooo

 

Leer EL KURURU (SAPO) EN LA CULTURA GUARANI Y PARAGUAYA en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/el-kururu-sapo-en-la-cu...)

 

II CONGRESO INTERNACIONAL DE LENGUA GUARANI, EN NATALIO

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

II CONGRESO INTERNACIONAL DE LENGUA GUARANI, EN NATALIO

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/ii-congreso-internacion...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/ii-congreso-internacional-de-le...

 

       El miércoles 31 de octubre de 2012, se realizó el II CONGRESO INTERNACIONAL DE LENGUA GUARANI – Ñamomba’eguasu ha ñamombarete ñane Ñe’ê Guarani (Valorando lo nuestro), organizado por las Supervisiones Educativas Nivel I, II y III de Natalio (Itapúa) y apoyado por la Municipalidad de Natalio. El encuentro se efectuó en el Salón Parroquial de la citada ciudad y contó con la presencia de la Señora Lilian Martínez de Krohu, Intendenta Municipal de Natalio y de los Concejales Municipales.

 

 

       Kóva niko amandaje mokôiha oikóva táva Natalio-pe ha ipype oñehesa’ỹijo ha oñemyasakâ heta mba’e ñane Avañe’ê rehegua. Heta mbo’ehára, temimbo’e, sy ha túva oñembojákuri upépe ohendukávo hemiandu ha hembipota. Ko amandaje ohechaukákuri oîha heta Guarani rayhuháre Natalio ha ijerére (Edelira, Capitán Meza, Jatytay, Carlos Antonio López, Mayor Otaño, San Rafael, Triunfo).

 

       El programa de este II CONGRESO INTERNACIONAL DE LENGUA GUARANI incluyó el tratamiento de los siguientes temas: “El Guarani en el Paraguay y el mundo”, a cargo de David Galeano Olivera (Director General del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI); “Las tic’s en el Guarani”, desarr ollado por el Prof. Jorge Román Gómez – El Kunumi (Ytûsâingo, Corrientes-Argentina); “Mbo’epy Guaraníme, mbo’ehaokoty guive”, expuesto por el Prof. Julio César Coronel; “Cultura y educación Indígena en la región”, tema encarado por los representantes de la Asociación Indígena de Itapúa; “Guarani Mercosur ñe’ê teete. Tembiapo ojejapóva Brasil-pe”, encarado por el Mg. Mario Ramâo Villialva Filho (Sâo Paulo, Brasil); “Ley de Lenguas en el Paraguay: alcances y limitaciones”, a cargo del Lic. Wilfrido Osmar Giménez; “Idioma Guarani, herramienta fundamental entre familia y escuela”, desarrollado por la Lic. Zulma Concepción Torres; y “La alfabetización en la lengua materna”, expuesto por la Mg. María Cristina Invernizzi de Santos (Viceministerio de Educación MEC).

 

Jorge Román Gómez, Modesta González de Delvalle, Lilian Martinez de Krohu (Intendenta Municipal de Natalio); Sabina Núñez, David Galeano Olivera, Juan Ramón Fariña, Zulma Torres ha Lucino Rodríguez Baroffi

Banda Municipal de Música de Natalio

Mario Raúl Bogado Velázquez

En Radio Original FM 95.9 con Visia Barrios, Mario Ramâo Villialva Filho y Jorge Román Gómez

 

       ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore aguyje ha ore jehechakuaa Mb. Joel Martínez Brítez, Mb. Felicia López Vargas, Mb. John Giménez ha Mb Zulma Torres-pe orepepirûre roime haĝua ko amandaje mokôiháme ha avei ojepytaso, omomba’eguasu ha omyasâire hikuái ñane Avañe’ê. Iporâ ñamombe’u oîhague avei upe amandajépe Mb. Mario Raúl Bogado Velázquez ha Mb. Lucino Rodríguez Baroffi.

      

ooo000ooo

 

Leer acerca del I Congreso Internacional de Lengua Guarani en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/se-realizo-el-congreso-...)