Blogia

Guarani

GRADUACIÓN EN REPATRIACIÓN, KA'AGUASU, JUAN M. FRUTOS, JOSÉ D. OCAMPOS, J. EULOGIO ESTIGARRIBIA Y RAÚL A. OVIEDO 2012

REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

 

ACTOS DE GRADUACIÓN EN REPATRIACIÓN, KA’AGUASU, JUAN MANUEL FRUTOS, JOSÉ DOMINGO OCAMPOS, J. EULOGIO ESTIGARRIBIA Y RAÚL ARSENIO OVIEDO

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/graduaci-n-en-repatriac...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/graduacion-en-repatriacion-kaag...

GRADUACIÓN EN REPATRIACIÓN

       El martes 8 de enero de 2013, a las 07:00 horas, la Regional Repatriación del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, realizó en la Escuela Eugenio A. Garay de la Ciudad de Repatriación (Departamento de Ka’aguasu); el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Participaron del acto el Lic. Rafael Martínez, Director de la Escuela Eugenio A. Garay, y la Lic. Felicia Vázquez, docente de la Regional. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera, Zulma Beatriz Trinidad Zarza, Selva Concepción Acosta Gallardo, Reimundo Cañete Cáceres ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuru upe tembiapo Mbo’erekokuaahára Edit María Ezequiela Benítez Robertti.

Mbo’ehára pyahu 2012 Táva Repatriación-gua

Mbo’erekokuaahára Edit María Ezequiela Benítez Robertti, ATENEO Sâmbyhyhára Repatriación-me

Mbo’ehára pyahu ikatupyryveva’ekue oñe’êkuri iñirûnguéra rérape

David Galeano Olivera oñe’êkuri ATENEO rérape

Ijatyva’ekue

GRADUACIÓN EN KA’AGUASU

       Ese mismo martes 8 de enero, a las 09:00 horas, la Regional Ka’aguasu del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, efectuó en la Complejo Educativo Arami de la Ciudad de Ka’aguasu (Departamento de Ka’aguasu); el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Participaron del acto los Lic. José Rubén Zarza y Francisco Martínez, docentes de la Regional. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera, Zulma Beatriz Trinidad Zarza, Selva Concepción Acosta Gallardo, Reimundo Cañete Cáceres ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuru upe tembiapo Tembikuaajára Cecilio Ramón Coronel Gómez.

Mbo’ehára pyahu 2012 Táva Ka’aguasugua

Tembikuaajára Cecilio Ramón Coronel Gómez, ATENEO Sâmbyhyhára Táva Ka’aguasúpe

Mbo’ekuaahára Francisco Martínez omotenondékuri aty guasu

David Galeano Olivera, ATENEO Motenondehára Guasu

Ijatyva’ekue

GRADUACIÓN EN JUAN MANUEL FRUTOS

       Asimismo el martes 8 de enero, a las 11:30 horas, la Regional Juan Manuel Frutos del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, llevó a cabo en su local propio ubicado en la Ciudad de Juan Manuel Frutos ex Pastoreo (Departamento de Ka’aguasu); el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Participó del acto la Mg. Manuela Vera de Cáceres, docente de la Regional. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera, Zulma Beatriz Trinidad Zarza, Selva Concepción Acosta Gallardo ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuru upe tembiapo Mbo’erekokuaahára Ramón Brígido Cáceres Vázquez.

Mbo’ehára pyahu 2012 Táva Juan Manuel Frutos-pe

Mbo’erekokuaahára Ramón Brígido Cáceres Vázquez, ATENEO Sâmbyhyhára Táva Juan Manuel Frutos-pe

Temimbo’e ikatupyryveva’ekue Mbo’esyry Kuaa’ypýpe

David Galeano Olivera ohendukákuri hemiandu

Ijatyva’ekue

GRADUACIÓN EN JOSÉ DOMINGO OCAMPOS

       Posteriormente, ese martes 8 de enero, a las 15:00 horas, la Regional José Domingo Ocampos del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, realizó en el Polideportivo Parroquial de la Ciudad de José Domingo Ocampos (Departamento de Ka’aguasu); el Acto de Graduación de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani en dicha Regional. Participaron del acto los Lic. Javier Espinosa y Nancy Cabrera, docentes de la Regional. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera, Zulma Beatriz Trinidad Zarza, Selva Concepción Acosta Gallardo ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuru upe tembiapo Mbo’erekokuaahára Fermín Cabrera.

Omohu’âvakue imbo’esyry 2012-pe Táva José Domingo Ocampos-pe

Mbo’erekokuaahára Fermín Cabrera, ATENEO Sâmbyhyhára Táva José Domingo Ocampos-pe

Mbo’ekuaahára pyahu Sergio oñe’êkuri iñirûnguéra rérape

Mbo’ekuaahára Javier Espinosa omotenondékuri aty guasu

David Galeano Olivera oñe’êkuri ATENEO rérape

Puraheihára Los Amigos

Mitakuña’i jerokyhára Camila ha Luján Mbo’ekuaahára Nancy Cabrera ndive

Ijatyva’ekue

Ijatyva’ekue

GRADUACIÓN EN J. EULOGIO ESTIGARRIBIA

       También ese martes 8 de enero, a las 17:00 horas, la Regional J. Eulogio Estigarribia del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, llevó a cabo en el Polideportivo Municipal de la Ciudad de J. Eulogio Estigarribia ex Campo 9 (Departamento de Ka’aguasu); el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Participaron del acto el Lic. Víctor Luis Cabrera López, Supervisor Administrativo del Ministerio de Educación; y los Lic. José Rubén Zarza y Luis Alberto Fleitas, docentes de la Regional. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera, Zulma Beatriz Trinidad Zarza, Selva Concepción Acosta Gallardo ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuru upe tembiapo Mbo’erekokuaahára Reimundo Cañete Cáceres.

Mbo’ehára pyahu 2012, Táva J. Eulogio Estigarribia-pe

Mbo’erekokuaahára Reimundo Cañete Cáceres, ATENEO Sâmbyhyhára Táva J. Eulogio Estigarribia ha Táva Raúl Arsenio Oviedo-pe

Mbo’ekuaahára José Rubén Zarza omotenondékuri aty guasu

David Galeano Olivera oñe’êkuri opavavépe

Ijatyva’ekue

GRADUACIÓN DE LA REGIONAL RAÚL ARSENIO OVIEDO

       Finalmente, ese martes 8 de enero, a las 18:00 horas, la Regional Raúl Arsenio Oviedo del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, desarrolló en el Polideportivo Municipal de la Ciudad de J. Eulogio Estigarribia ex Campo 9 (Departamento de Ka’aguasu); el Acto de Graduación de los Profesores de Lengua Guarani y de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani, en dicha Regional. Participaron del acto el Lic. Víctor Luis Cabrera López, Supervisor Administrativo del Ministerio de Educación; y los Lic. José Rubén Zarza y Luis Alberto Fleitas, docentes de la Regional. Oîkuri upépe ATENEO rérape ñane irû David Galeano Olivera, Zulma Beatriz Trinidad Zarza, Selva Concepción Acosta Gallardo ha Sabina Núñez. Ombosako’íkuru upe tembiapo Mbo’erekokuaahára Reimundo Cañete Cáceres.

Mbo’ehára pyahu 2012 Táva Raúl Arsenio Oviedo-pe

Mbo’ehára Richard ikatupyryveva’ekue iñirûnguéra apytépe

Arami, Ana ha Reimundo

       Maitei horyvéva opavavépe                               

 

David Galeano Olivera,

ATENEO Motenondehára

davidgaleanoolivera@gmail.com

ateneoguarani@tigo.com.py

 

ooo000ooo

 

Leer Acto de Graduación anterior, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/graduaci-n-en-san-pedro...)

 

GRADUACIÓN EN SAN PEDRO DEL PARANA 2012

REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

 

GRADUACIÓN EN SAN PEDRO DEL PARANA

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/graduaci-n-en-san-pedro...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/graduacion-en-san-pedro-del-par...

       El jueves 3 de enero de 2013, a las 09:00 horas, la Regional San Pedro del Parana del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI, realizó en el Colegio Nuestra Señora de Ka’akupe de la Ciudad de San Pedro del Parana; el Acto de Graduación de los Estudiantes que culminaron satisfactoriamente el Curso Básico de Lengua Guarani en dicha Regional. Ver anterior acto de graduación en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/actos-de-graduaci-n-en-...). Oîkuri upépe ATENEO rérape ha ombosako’íkuru upe tembiapo Tembikuaajára Serafina Haidée Villalba Gómez.

Tembikuaajára Serafina Haidée Villalba Gómez, ATENEO Sâmbyhyhára San Pedro del Paranáme

Temimbo’e oñe’êva’ekue iñirûnguéra rérape

Ipahápe, jeroky ñanemba’éva

       Maitei horyvéva opavavépe       

                                                  

David Galeano Olivera,

ATENEO Motenondehára

davidgaleanoolivera@gmail.com

ateneoguarani@tigo.com.py

 

ooo000ooo

 

Leer Acto de Graduación anterior, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/acto-de-graduaci-n-en-i...)

 

FIESTA EN KAMBAKUA EN HOMENAJE A SAN BALTASAR

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

LOS TAMBORES DE KAMBAKUA SONARON PARA HOMENAJEAR A SAN BALTASAR

Leer en ULTIMA HORA (http://www.ultimahora.com/notas/590161-Los-tambores-de-Kamba-Kua-su...)

En tributo a San Baltasar, la comunidad Loma Campamento se vistió de fiesta y al son de los tambores ofrecieron dos citas artísticas. Una fue frente a la capilla María Auxiliadora y la otra, en el club 6 de Enero.

Foto Carlos Benítez UH

Por Sergio Noé

snoe@uhora.com.py / @sergionoe

 

       El tradicional Festival Kambakua se desarrolló anoche (sábado 5 de enero de 2013), a partir de las 21.00, en la explanada de la capilla María Auxiliadora (Capitán Rivas y 6 de Enero), del barrio Loma Campamento, Kamba Kua, de la Zona Norte de Fernando de la Mora.

 

       El espacio está ubicado a 200 metros del club 6 de Enero, anterior sede del espectáculo. La entrada para el show, que reunió a varios artistas, costó G. 20.000. La propuesta fue organizada por el Grupo Tradicional Kamba Kua, que realizó la 22.ª edición del festival, en tributo al santo patrono San Baltasar.

 

       ARTISTAS. La organización contó con su Grupo Tradicional Kamba Kua, compuesto por su ballet y sus tamborileros, quienes compartieron sus típicos bailes, además de compartir escenario con varios artistas nacionales.

 

       Al encuentro artístico se unieron el Grupo Generación, de Villarrica; el cantante Ricardo Flecha, Los Ojeda, Los Alfonso, Catalino Argüello, Yoryi Torales, Quemil Yambay, Los Orrego, Los Pardos Libres de Emboscada, Javier Vargas El Trovador del Paraguay, Francisco Russo, el requintista José Martínez, Americanta, el Trío Ñasaindy, Mario Casartelli y Renacer, de Villarrica.

 

       Se sumaron también el Ballet Vivencias, de Zeballos Cué, y el momento de humor estuvo a cargo de los comediantes Jagua ha Pirãi y Carlitos Vera.

 

       ESPECIAL. La cantante Mariví Vargas también compartió con el Ballet del Grupo Tradicional Kamba Kua, dirigido por Lázaro Medina, proponiendo un número especial del tema Negritud de colores. "Esta propuesta es un cuadro artístico de música latinoamericana y afro, donde se fusionan el teatro, la danza y el canto", indicó Medina.

 

       Añadió que el Grupo Tradicional Kamba Kua "está evolucionando constantemente", ya que emprende muchas actividades artísticas durante el año. "Estamos agregando más cosas al grupo, como la parte cantada y algunas coreografías teatrales -que antes no se hacían-, que hacen alusión a cómo se vivía en África", comentó el director artístico.

 

       Explicó que el toque de los tambores presidirá la gala en la víspera de San Baltasar, donde diez tamborileros compartirán con los grupos invitados.

 

       "Es una fusión de todos los artistas, donde se involucra a muchos músicos con parte de la comunidad Kamba Kua", señaló Medina.

 

       El ballet anfitrión presenta sus ancestrales danzas con su particular y colorido vestuario de rojo y amarillo, en medio de antorchas y bailando al ritmo de los tambores.

 

       Unos 100 bailarines de la agrupación ofrecen los tradicionales bailes Santo Sapatu, Kuarahy, Tuja’i, Guarimba Galopa, San Baltasar y Pitiki Pitiki, el más frenético de sus bailes, en donde participan niños y jóvenes de la comunidad Loma Campamento.

 

       EL CLUB 6 DE ENERO SE REVISTE DE RITMO Y ALGARABÍA

       Ayer también se ofreció un festejo paralelo en el barrio Loma Campamento, de Fernando de la Mora, en el club 6 de Enero. En este evento, que contó con apoyo de grupos vecinales, participaron variados artistas, como Los Basaldúa Grupo Cantares, el Ballet Kyre’y, Juan Carlos Oviedo y los Hermanos Acuña, y otros más. Animó la cita el Grupo Tradicional San Baltasar, uno de los organizadores del evento.


ooo000ooo


Leer relacionado al tema Kambakua: "Eduardo Nocera en el ATENEO, siguiendo a Artigas", en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/eduardo-nocera-en-el-at...)


Del Pilar Medina Ayala, de Kambakua; Eduardo Nocera y David Galeano Olivera

LOS TRES REYES MAGOS, EN GUARANI

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei horyvéva opavavépe

David Galeano Olivera

 

LOS TRES REYES MAGOS – MBOHAPY KARAI IMBA’EKUAÁVA

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/los-tres-reyes-magos-en...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/los-tres-reyes-magos-en-guarani/

       El día 6 de enero, de cada año, vienen los Tres Reyes Magos (Melchor, Gaspar y Baltasar) y dejan en cada hogar paraguayo un regalo para cada niño o niña que se portaron bien durante todo el año. Ese día, la gran alegría se ve reflejada en el rostro de cada niño, que en los días previos escribieron su cartita pidiendo un regalo a los Tres Reyes Magos y que en la noche del 5 de enero rezaron y pusieron sus zapatitos al lado del Pesebre y además prepararon la palangana con agua y pasto para los cansados camellos. A continuación, el texto bíblico que recuerda la historia de los Tres Reyes Magos cuando fueron a adorar al Niño Jesus. Ára 6 jasyteî jave, ñavô ary, oújepi hikuái umi Mbohapy Karai Arandu (Melchor, Gaspar ha Baltasar) ha ogueru jopoimimi mayma mitâ’i térâ mitâkuña’í ñane retâyguávape, hekomarangatuva’ekue pe ary pukukue javeve. Pe ára, vy’a tuichavéva omyenyhê opaite mitâmimi rova; ha’ékuéra niko upe mboyve ohaíkuri ikuatiañe’ê ojerurehápe jopói umi Mbohapy Karai Arandúpe ha pe 5 jasyteî pyhare oñembo’e ha omoî isapatu Tupâra’yro ykére ha upéicha avei omyenyhê y ha kapi’ípe peteî kanéka upégui hoy’u haĝua umi kaméllo ikane’ôitéva. Ko’ápe, pe moñe’êra omombe’úva umi Mbohapy Karai Arandu rembiasakue ohóroguare ohechakuaávo Tupâra’ýpe.

EN CASTELLANO

       Jesús había nacido en Belén de Judá durante el reinado de Herodes. Unos Magos que venían de Oriente llegaron a Jerusalén preguntando: “¿Dónde está el rey de los judíos recién nacido?. Porque hemos visto su estrella en el Oriente y venimos a adorarlo”.

       Herodes y toda Jerusalén quedaron muy alborotados al oír esto.

       Reunió de inmediato a los sumos sacerdotes y a los que enseñaban la Ley al pueblo, y les hizo precisar dónde tenía que nacer el Mesías. Ellos le contestaron: «En Belén de Judá, pues así lo escribió el profeta: Y tú, Belén, tierra de Judá, no eres en absoluto la más pequeña entre los pueblos de Judá, porque de ti saldrá un jefe, el que apacentará a mi pueblo, Israel”.

       Entonces Herodes llamó en privado a los Magos, y les hizo precisar la fecha en que se les había aparecido la estrella. Después los envió a Belén y les dijo: “Vayan y averiguen bien todo lo que se refiere a ese niño, y apenas lo encuentren, avísenme, porque yo también iré a rendirle homenaje”.

       Después de esta entrevista con el rey, los Magos se pusieron en camino; y la estrella que habían visto en el Oriente iba delante de ellos, hasta que se detuvo sobre el lugar donde estaba el niño. ¡Qué alegría más grande: habían visto otra vez la estrella!. Al entrar a la casa vieron al niño con María, su madre; se arrodillaron y le adoraron. Abrieron después sus cofres y le ofrecieron sus regalos de oro, incienso y mirra.

       Luego se les avisó en sueños que no volvieran donde Herodes, así que regresaron a su país por otro camino.

GUARANÍME

       Hesu oikove ypy Belén-pe, Judea-pegua táva, Herodes ramoguare mburuvicha guasu upe tetâme. Upéramo oĝuahê Jerusalén-pe kuarahy resêguio umi Karai Imba’ekuaáva oikóva oma’ê povyvy mbyjakuérare, ha oporandu hikuái: “moôpiko oime pe Judea-guakuéra ruvicha guasu oikove ypy ramo va’ekue?. Rohecha iñapysê imbyja ha roju romomba’eguasúvo”.

       Mburuvicha guasu Herodes ojepy’apyete upéva ohendúvo, ha upéicha avei ojehu opa Jerusalen-guápe.

       Mburuvicha guasu ohenoiuka pa’i ruvichakuérape ha umi Tupâ ñe’ê mbo’ehárape, ha oporandu chupekuéra mamópa oikoveypýtahina pe Tupâra’y. Ha’ekuéra he’i “Belén-pe, táva Judea-peguápe, péicha voi ohaiva’ekue peteî maranduhára: Ndékatu Belén, Judea-gua, ndaha’éi ku michîvéva tavaguasukuéra ko yvypegua apytépe; ndehegui osêta mburuvicha guasu ha oisâmbyhýtava che retâ Israel”.

       Upéramo Herodes ohenói kirirîhamete umi Karai Imba’ekuaávape kuarahy resêvoyguápe, ha ha’ekuéra rupi oikuaa porâ araka’etépa osêra’e pe mbyja. Upéi omondo chupekuéra Belén-pe, ha he’i: “Tapeho amo ha peporandu ikatuháicha pe mitâ rehegua, ha pejuhu vove pechemomarandu, ikatuhaĝuáicha che ave aha amomba’eguasu chupe”.

       Péicha he’ipávo chupekuéra mburuvicha guasu, umi Karai Imba’ekuaáva oho hikuái. Ha pe mbyja ohechava’ekue osê kuarahy resême, oho henonderâkuéra opyta peve pe mitâ oikoha ári. Umi Karai Imba’ekuaáva, ohechávo pe mbyja ovy’aiterei hikuái. Oĝuahêvo, oike upe mymba karuhápe ha ohecha pe mitâkuimba’emi isy ndive; ha oñesû omomba’eguasu chupe hikuái. Upéi ikarameĝuakuéragui oguenohê itaju, mba’eryakuâ ha mírra ha oikuave’ê chupe hikuái. Upe rire iképe oje’e chupekuéra anivéma haĝua ohasa Herodes renda rupi. Aipórô ojevy hikuái hetâme ambue tape rupi…

(Oñenohê “Biblia mombe’upy mitâme ĝuarâ” – Sociedad Bíblica Paraguaya – 2000)

 

ooo000ooo

Ahechakuaávo – Dedicado a:

Ale

y

Fer

ooo000ooo

Ver 6 DE ENERO, de CLEMENTINO OCAMPOS, por el Dúo QUINTANA ESCALANTE y edición de Alicia Galeano, en (http://www.youtube.com/watch?v=1KGLfCP5MwU)

KÁSO ÑEMOMBE’U: MBORIAHU RYĜUAT KÁSO

KÁSO ÑEMOMBE’U

MBORIAHU RYĜUATÂ KÁSO

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/k-so-emombe-u-mboriahu-...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/kaso-nemombeu-mboriahu-ryguata-...

       Opaichagua káso niko oĩ. Sapy’ánte ndajagueroviaséi umi mba’e ojehúva; áġakatu, ojehuha, ojehu. Péicha jave chemandu’a karai Hilario ha hogayguakuéra rehe. Ha’ekuéra niko oikova’ekue, ñepyrũrãme, Itakyrýpe. Upépe omba’apo hikuái ikokuépe. Mandyju ha manduvi niko umi mba’e oñemitỹkakuaavéva, ohepyme’ẽ haġua. Avei, tembi’urã oñemitỹ: mandi’o, avati ha ambue kóga ha yvamimi.

       Oiko porã hikuái, imboriahu ryġuatã. Hilario ha hembireko ña Carmen omongakuaa irundy mitã kyrakyra, mokõi kuimba’e ha’e... mokõi kuña. Irundyve oikejepékuri Itakyry mbo’ehaópe. Imarangatu hikuái, upevakuére ojehayhuetereivoi upe tava’ípe.

       Jepérõ upéicha ha jaikuaaháicha, opaichagua niko ñaime yvy ape ári: tekove marangatu ha avei tekove ñaña. Nimbora’e upeichaiténte avei Itakyrýpe. Heta tapicha ohayhu añete Hilario ha hogayguakuéra­pe ha’e... oira’e avei ohayhu’ỹva ichupekuéra.

       Péicha ndaje, peteĩ ko’ẽ, ojuhu hikuái juky iñasãiva hóga jerere. Osẽ ha ohohápente, hóga jerére, juky mante ojuhu. Oñemondýivoi ha’ekuéra, oñembo’e avei ha upéi ohypýi ykaraipyrépe. Ña Carmen oitypeíkuri ha ombyatypa peteĩ vosápe, ha’e... ka’arupytũ rupi oñotỹkuri iména ndive kuarahy reike gotyo.

       Upeichavérõ jepe, upe ára guive nosẽporãvéi mba’eve chupe­kuéra. Ña Carmen jeko oúkuri hasykatuetévoi. Hilario katu ojuhúkuri irundy hymba vaka oñekarãi ha huguypáva, upéi omanombáva’ekue ichugui. Ha’e oñangareko aja hembireko ha umi hymba vakáre, ysokuéra oñemohyġuatãkuri imandyjutýpe. Upeichaite jekoraka’e ojehúkuri.

       Vaípeko ojehecha hikuái. Iñambuepaite hekovekuéra. Peteĩ pohã­nohára chae he’ikuri chupekuéra: “Mba’e vai niko ojejapo penderehe. Ndaha’éi vyrorei. Che ndachepu’akamo’ãi hese. Pehayhúramo pende rekove ha pene ñemoñare, pehóva’erã ko’águi ha pya’e ave. Pepytá­ramo ko’ápe ikatu pemanomba; pehóramo katu, ikatu peñakãrapu’ãjey”.

       Pya’e jeko Hilario ha ipehẽnguekuéra ojapyhýkuri ijaomimi ha oje’ói Itakyrýgui. Mombyryvoi oho upégui, Karaguataýpe. Upépe ojo­gapo vaivai ha upéicha avei, heta ára ndaje ohasa asy. Yvýpe hamba’e oke ha okaru. Hilario ha itaýra ypykue oikékuri omba’apo peteĩ Mandyjutýpe. Mbeguekatúpe ojoguajeýkuri tupa, apyka, mesa, umíva.

       Upeichahárupi ndaje, peteĩ ka’arupytũ, Hilario -ou rire imba’apohágui- oguapýkuri itapỹi rovái okay’u hembireko ndive ha oñomongetaháguihina, hesaho hikuái peteĩ karréta nandíre, ohasáva ohóvo ha jeko oġuahẽvo peteĩ mbokaja tuja renondépe -namomby­rýiva hogakuéragui- oguetékuri  Hilario ha ña Carmen resa renon­dégui.

       “Mba’épiko péva”, he’íje hikuái ojupe. Mokõive ndaje imandu’ákuri upérõ umi hogaykeregua ñe’ẽnguére. Ha’ekuéra niko omombe’úmiva’erã Hilario ha ña Carmen-pe Karaguatay iporaha ha’e… sapy’apy’a ojeju­huha upépe Pláta Yvyguy. Ñorairõ Guasu rapekuevoi niko raka’e.

       Ambue ka’arupytũ ojehujeýkuri upe mba’e ha upeichaite avei mbohapy ára. Upépe ae niko Hilario oikũmby porã ñepyrũ upe mba’e. “Oiméne niko kóva hína Pláta Yvyguy mba’e”, he’íjekoraka’e hembire­kópe ha ombojoapy: “ko’ẽramo jajo’óta”. Upe ára irundyhápe Hilario ndohói omba’apo. Opytákuri ha hembireko ha ita’ýra ypykue ndive ohókuri Mbokaja tuja oĩha meve. Ogueraha hikuái peteĩ jo’oha ha oñepyrũ ojo’o. Pya’evoi ndaje ojuhu peteĩ karameġua’i. Onohẽraka’e hikuái ha oipe’ávo ojuhu hyepypegua omimbipáva, nimbora’e Pláta Yvyguy hína. Ovy’aiterei hikuái, jepérõ upéicha nomombe’úikuri mavavetépe. Oguerokirĩnte hikuái.

       Mbohapy ára rire jeko Hilario osẽkuri ohopa heseve Brasil-pe ha upépe ohepyme’ẽkuri. Heta pirapire ndaje oñeme’ẽkuri chupe. Upégui ou rire, ojoguákuri hogarã Paraguaýpe. Ko’aġaite peve oiko ko’ápe. Ipirapire heta jepiveguáicha ha’e... kakuaa omba’apo.

       Añetetémbora’e upe he’iva’ekue chupekuéra pohãnohára chae: “Pehóramo, ikatu peñakãrapu’ãjey”. Ha añetehápe, upeichaite oiko hesekuéra. Mba’e vai rire, mba’e porã manteva’erã, péicha niko oje’evavoíjepi.

KÁS ÑEMOMBE'U: JASY JATERE NIKO HOVATAVÝHINA

KÁSO ÑEMOMBE’U: JASY JATERE NIKO HOVATAVYHÍNA

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/k-so-emombe-u-jasy-jate...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/kaso-nemombeu-jasy-jatere-niko-...

       Peteî karai, hembireko ha ita’yramimi oikova’ekue Ysyry Sakâme, tava’i oîva Ka’asapápe. Upépe ojogapókuri hikuái ha omba’apo kokuépe. Mbohapy mitâ jeko oguereko, ha mbohapyve iñakâhatâ, hetia’e ha hesâi. Kalo’i ndaje upe iñakâhatâvéva umi mbohapy mitâ’i apytépe. Ndojoguaiete Robertito ha Maria’ípe; ko’â mokôi katu imarangatuvevoi. Kalo’i ndopytái peteî hendápe. "Sevo’i", he’imiva’erâ chupe umi iñirûmimi. Sapy’ánte katu okañýmiva’erâ hógagui. Oho ha ka’arupytû rupi oujey. Péicha jave ndaje heta oipo’ómi; isy ohogue’ómiva’erâ hetyma ha heviro’óre typycha hû. Upeichavérô jepe, ndoúi ha ndohói Kalo’ípe, vaicháku noñanduivavoi isy térâ itúva ñenupâ. "Cháke, peichaháguinte Jasy Jatere ndereraháne ha nembotavyraíne", he’ímiva’erâ hikuái chupe, omondýi haĝua mitâ’i akâhatâitépe.

Jasy Jatere, dibujo de Roberto Goiriz

       Upéinte niko peteî asaje, ohendu hikuái oturuñe’ê sapy’apy’áva hóga jerére. Upe mba’e oñandu avei isy ha itúva, ha ñembojaruhápe jeko he’íkuri Kalo’ípe: "Háke, aipóva hína Jasy Jatere ndererahaséva. Aníke remýi ko’águi. Sapy’ami rire ndaje opu’âkuri Kalo’i túva ha ndojuhúi ita’yra’ípe: "Moôjeýmapa oiméne oho. Pévape  hi’â  chéve jajokuava’erâ ani haĝua omýi; upéicharô añoite opytáta ogapýpe", he’ijekoraka’e ndojuhúimarô Kalo’ípe. Opu’â avei upérô karai rembirekomi, ha mokôive oñepyrûkuri oheka Kalo’ípe. Okañyetékuri. Iñipytûma katu ha ne’írânte ojuhu hikuái chupe. Ndokéi ndaje upe pyhare. Hetaitereirasa oheka hikuái ha mamove ndojuhúi mitâ’i akâhatâme.

Jasy Jatere, dibujo de Roberto Goiriz

       Mbohapy ára haguépe ndaje, peteî karai oĝuahê ha omombe’u chupekuéra moôpa ojuhúkuri peteî mitâ’i ojoguanungáva Kalo’ípe. Pya’épeko oho hikuái ipiári ha -añetehápe- ojuhúkuri Kalo’ípe itavyraiete, ojerejekohína peteî yvyraróre, poñyháme. Ndaikatuvéi jeko oguata, ha noñe’êkuaavéi avei. Naimandu’avéi  itúva  ha  isýre.  Ohupi karrétape ha ogueraha hikuái hógape. Ko’aĝaite peve péicha oiko. Ndokueravéi. Jasy Jatere ndaje oñembohorýkuri hese. Péicha he’i Ysyry Sakâygua ha... upépe opa.

¡VY'APAVÊ ARY PYAHÚRE - FELIZ AÑO NUEVO!

¡FELIZ AÑO NUEVO – VY’APAVÊ ARY PYAHÚRE!

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/vy-apav-ary-pyah-re-fel...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/feliz-ano-nuevo-vyapave-ary-pya...

Ko ary pyahu 2013

Que el año nuevo 2013

 

Tombogue opaite jehasa asy, mba’asy,

Apague todos los malos momentos, enfermedades,

 

Py’aro, kyhyje, py’amirî, py’araku ha vy’a’ŷ,

Rencores, miedos, debilidades, infortunios y tristezas,

 

Ha hendaguépe…

Y que en lugar de los mismos…

 

Tomyenyhê pende rekove teko porâve, tesâi,

Colme sus vidas de un mejor vivir, salud,  

 

Mborayhu, jerovia, py’aguasu, po’a ha vy’apavêgui

Amor, confianza, fortaleza, éxito y felicidad

 

¡Vy’apavê ary pyahúre

Feliz Año Nuevo!

 

 

ooo000ooo

 

AÑO NUEVO – ARY PYAHU

Ohai: David Galeano Olivera

 

            El día 31 de diciembre todos los seres humanos se aprestan para el fin de año y para recibir, el día 1 de enero, al año nuevo. Así como en la Navidad, todos los miembros de la familia se reúnen en la casa de los padres para recibir con alegría al año nuevo. Ára 31 jasypakôi jave mayma yvypóra oñembosako’i ary paharâ ha omomaiteívo, ára 1 jasyteî jave, ary pyahu oñepyrûva. Arareñóime ojehuhaguéicha, oñopehênguéva ijatypaite tuvakuéra rógape upépe oñemomaitei haĝua, py’arorýpe, ary pyahúpe.

 

           En la noche de fin de año todos acostumbran a vestir ropas nuevas y de color blanco, que alude a la pureza y la limpieza con que todos inician este nuevo año, garantizando también la buena salud y la ausencia de enfermedades. Ary paha pyharépe opavave omondéjepi ao pyahu ha isa’y morotîva, he’iséva opavave omoñepyrûha tekomara’ŷ ha tekopotîme pe ary pyahu; ha avei pe ary henyhê haĝua tesâigui ha upekuévo taipore’ŷ mba’asykuéra.

 

           Entre las creencias está aquella que consiste en limpiar la casa y las piezas, deshaciéndose de la “basura”, de los objetos obsoletos o en deshuso; y luego, renovando la ubicación de los distintos objetos de la casa. Así también, a la medianoche, más de uno, cumplirá con otras creencias como: 1)Sentarse frente al pesebre, encender una vela y pedir un deseo al Niño Jesús; 2)Vestir ropas o calzar zapatos de color amarillo, para atraer el dinero y la felicidad; 3)Cruzar la calle con una valija en la mano presagiando un viaje largo durante el nuevo año; 4)Comer doce uvas con cada uno de los doce repiques de la campana, pidiendo un deseo con cada uva; 5)Subir a una silla o la escalera para obtener ascensos y mejoras en todos los aspectos de la vida; 6)Derramar un vaso de agua hacia la calle para deshacerse de las penas, las tristezas y las amarguras; o 7)Juntar tres piedras y guardarlas en la casa, simbolizando salud, dinero y amor. Umi jeroviapy apytépe, oî pe ñemopotî rehegua; upeháre oñemopotîva’erâ óga ha kotykuéra; oñemombopava’erâ “yty” oîva guive, avei oñemombova’erâ umi mba’e tuja térâ ndojepuruvéiva; ha upéi, oñemohendapyahupava’erâ opaite mba’e ogapypegua. Upéicha avei, pyharepyte jave, oîva’erâ katuete omoañetéva ko’â jeroviapy, hetave apytépe: 1)Oguapýva mymbakeha renondépe, omyendy tataindy ha ojerurévo Mitâ’i Hesúpe peteî mba’e oipota térâ oikotevêva; 2)Omondéva ao térâ sapatu sa’yju ohupyty haĝua pirapire ha vy’apavê; 3)Osêva hógagui ha ohasáva tape peteî aoryru ipópe ohupyty hagua peteî jeho puku; 4)Ho’úva pakôi úva ipu aja pakôi jey pe itapu; ha upekuévo ojerurereva, peteîteî, 12 hemikotevê; 5)Ojupíva peteî apyka ári térâ peteî jupiguejyha ohupyty haĝua jehechakuaa ha tekoporâve hekove pukukuépe; 6)Oñohêva peteî kagua y hóga okára gotyo omombiávo teko’asy, vy’a’ŷ ha py’aro; térâ 7)Ombyatýva mbohapy ita ha oñongatúva hógape, ohupyty haĝua tesâi, pirapire ha mborayhu.

 


 

           Cerca de la medianoche se sirve la cena familiar, en medio de explosiones de petardos y música, en un ambiente de bullicio, risas y buenos deseos; y ya a la medianoche, se recibe al año nuevo en medio de besos y abrazos. Cómo en Navidad, sí alguien se duerme antes de la medianoche, recibe el sobrenombre de “kure hû (cerdo negro)”. Pyharepytepotávo oiko oñopehênguéva karupyhare, mbokapu ha purahéi pa’ûme; ayvu, puka ha ñe’ême’êngatúpe; ha oĝuahêvo pyharepyte, opavave omomaitei ary pyahu, ñehetû ha ñeañuâ apytépe. Arareñoimeguáicha, oîramo okéva pyharepyte mboyve, upévape ojehero “kure hû”.

 

         Leer original (hacer clic) en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/ary-pyahu-ano-nuevo)

 

 

 

ooo000ooo

 

 

¡VY’APAVÊ ARY PYAHÚRE OPAVAVÉPE - FELIZ AÑO NUEVO A TODOS!

 

ooo000ooo

 

 

FALTAN CINCO PA’ LAS DOCE, GUARANIME

PO ARAVO’I PAKÔIRÂ

Versión Guarani: Elsa Cheaib

I

Tupaôpe umi campana ipujoáma

Oikuaaukáma Navidad aiĝuieteha

Vy’aite ary paháre oĝuahêmbáma

Ñeañuâ ápe ha pépe jahecha

Vy’aite ary paháre oĝuahêmbáma

Ñeañuâ ápe ha pépe jahecha

 

II

Po aravo’i pakôirâ

Opapoteite ko ary

Pya’e che rógape aháta che symi ndive aime haĝua

Po aravo’i pakôirâ

Opapoteite ko ary

Pya’e che rógape aháta che symi ndive aime haĝua

 

III

Cheñyrô ahahaguére vy’ahágui

Oîháre ndaikatúvai tesarái

Che symi iporâite chera’ârôva

Oĝuahêvo Año Nuevo ha Navidad

Che symi iporâite chera’ârôva

Oĝuahêvo Año Nuevo ha Navidad

 

IV

Po aravo’i pakôirâ

Opapoteite ko ary

Pya’e che rógape aháta che symi ndive aime haĝua

Po aravo’i pakôirâ

Opapoteite ko ary

Pya’e che rógape aháta che symi ndive aime haĝua

 

Rehendusérô FALTAN CINCO PA’ LAS DOCE, GUARANÍME opurahéiva PARAGUAY TRES; ehesakutu ko’ápe: (http://www.youtube.com/watch?v=xHKiL-JTWfM&feature=youtu.be)

 

 

 

 

ooo000ooo

 

 

Leer Paraguay Tres y sus canciones navideñas en Guarani, en (http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/paraguay-tres-y-sus-can...)

 

 

 

 

 

 

ÑANDEJÁRA GUASU, PIRIVEVÚIPE

MOMBE’UPY - LEYENDA: ÑANDEJÁRA GUASU

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/andej-ra-guasu-privev-ipe

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/nandejara-guasu-pirivevuipe/

            Ymáje ojehepyme’ê haĝua yvyra ha ka’a Santani ha Ka’aguasugua, ojererúmi kárreta há mburika ári Altos yvyty rupi, Paraguay peve.

            Peteî ára, oĝuahê mburika rysýi peteî oga’i peve. Upépe opytáta hikuái kuimba’ekuéra opytu’u ha oke haĝua. Upémarô mburika rysýi sâmbyhyhára ohechakuaa okañyhague ichuguikuéra peteî mburika, upehaguére he’i peteîme ohomi haĝua oheka. Heta  oheka  rire, upe kuimba’e, ojuhúsapy’a mburika, ho’uhina kapi’ipe; ha umi mba’e ogueruva’ekue hi’ári ndaje isarambipa oparupirei. Oñepyrûtavo ombyaty umi mba’e, hesahósapy’a peteî mba’e rehe vakapípe oñemboapéva ha ojejokuapáva; upéicharôjepe, ohejánte upépe. Oĝuahêvo oga’ípe, omombe’u sâmbyhyhára ha iñirûnguérape upe ohechava’ekue. Sâmbyhyhára he’i chupe ojevyjey ha ogueru haĝua mba’e ohechava’ekue. Upéicha ojapo ha vokóikema ogueru ondive upe mba’e.

            Ojora hikuéi ha ojuhu pype peteî kurusu yvyrágui ijapopyréva, oguerekóva ijehe Hesukirito ra’ânga,  ijyva  ñemomŷiva. Pya’e herakuâ opa rupi upe ojehuva’ekue, ha maymávante oñeporandu moôguipa oiméne osê térâ mba’eicha haĝuápa ou upepete peve upe ta’ânga.

           Heta oî he’íva Hesuitakuéra rembiapoha. Maymávante oipota imba’erâ upe kurusu; umíva apytépe oîva’ekue kuimba’e ojuhuva’ekue, avei mburika rysýi sâmbyhyhára, ha oga’i jára. Upemarô, sâmbyhyhára ojapyhy ta’ânga ha omoî mburika okañyva’ekue ári; he he’i oguerahataha Pirajúpe. Oñepyrûjeýje oguata mburika rysýi, upéicharôjepe upe mburika ogueraháva kurusu ndoguataséi. Upémarô, oñembohasa ambue mburika ári kurusu, ha upeichaiténte  oikojey, upépe katu upe mburikáháma ndoguataséi.

            Heta ohechakuaa upe jave Ñandejára oipotaha upépente opyta kurusu. Upémarô, sâmbyhyhára  oĝuahê peteî ñe’ême iñirûnguéra ndive opyta haĝua hikuái ohasa pyhare upépe. Upe  ka’arúpe sâmbyhyhára hasykatúsapy’a, ha ka’arupytûvo omanóma katu.  Maymáva he’ijoa ojehejahaĝuántema upépe kurusu, oga’i jára oñangareko haĝua hese. Upépe ha upe guive oñepyrû, aipo Ñandejára Guasu, herakuâ oparupiete.

            Ohasáva guive upérupi ohejava’erâ katuete pirapiremi, ha py’évoi oñemopu’âma peteî Tûpao’i, ijatyhápe kuimba’e ha kuña omomorâ  haĝua  Ñandejára  Guasúpe, upe  tenda ojeheroraêkuri Capilla Guasu, ha upe rire heñói upégui Táva Pirivevúi jaheróva ko’áĝa.

 

ooo000ooo

 

Ñandejára Guasúpe oñemomorâjepi arateî mbohapyha jasyteîme (tercer domingo de enero), tupâo Dulce Nombre de Jesús, Pirivevúipe. Ehecha upéva rehegua ko’ápe (http://www.youtube.com/watch?v=BBs8JG5rqCU)