Blogia
Guarani

TERECIO SILVA PRESENTÓ EL LIBRO

REPÚBLICA DEL PARAGUAY

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

GUARANI, MERCOSUR ÑE’Ê TEETE

 

TERECIO SILVA PRESENTÓ EL LIBRO “ARAPÓNGA REKOPY”

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/terecio-silva-present-e...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/terecio-silva-presento-el-libro...


            El lunes 7 de mayo de 2012, a las 19 horas, tuvo lugar la Presentación del Libro “Arapónga Rekopy”, novela traducida al Guarani por el Dr. Terecio Silva Barrios y cuya versión original en castellano (Código Araponga) pertenece a la escritora Maribel Barreto. La ceremonia tuvo lugar en la Asociación de Funcionarios del Ministerio de Educación y Cultura – Afemec, ubicada en 14 de Mayo entre Manduvirâ y Pirivevúi, Ciudad de Asunción. La presentación de “Arapónga Rekopy” (primera novela nacional traducida al Guarani) corrió por cuenta de la escritora Maribel Barreto y de David Galeano Olivera, Director General del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI.


David Galeano Olivera, Terecio Silva Barrios ha Maribel Barreto


            Mbo’ehára Terecio Silva Barrios niko heñóikuri táva General Aquino, tetâpehê San Pedro, Paraguay retâme; ára 15 jasypa ary 1976-pe. Heñói ára guive ohendu ha oñandu Guarani ñe’ê hóga ha hekohápe. Oñehekombo’e’ypy itávape oiko peve chugui Guarani ñe’ê Mbo’ehára. Upéi ou táva Paraguaýpe ha oñemoaranduve oiko peve chugui Guarani Ñe’ê ha Reko Tembikuaajára (http://lengua-guarani.blogspot.com/2009/12/doctores-en-lengua-y-cul...). Ko’áĝa omba’apo MEC-pe, oîháme sâmbyhyhárarô.




            De la presentación participaron la Sra. Teófila Barrios, madre de Terecio; la Dra. Zulma Beatriz Trinidad Zarza, Vicedirectora del ATENEO, la Mg. Selva Concepción Acosta Gallardo, Directora de la Regional Asunción-Centro del ATENEO; la Dra. Irene Estela Segovia de Villamayor, Directora de la Regional Asunción-Santísima Trinida del ATENEO; la Mg. Sabina Núñez, Directora de la Regional J. Augusto Saldívar del ATENEO; el Dr. Paublino Carlos Antonio Ferreira Quiñónez, Director de la Regional Fernando de la Mora del ATENEO; el Lic. Carlos Marino Lugo Bracho, docente del Instituto Superior de Lenguas UNA; estudiantes de varias Regionales del ATENEO, y estudiantes de la Carrera de Derecho de la Universidad Columbia. Ofició de maestro de ceremonia el Lic. Lucino Rodríguez Baroffi. La Academia de Danza Angélica Riveros, de Ñemby, presentó la danza Pájaro Choguy (http://www.youtube.com/watch?v=vuwUO-ZhoA0&feature=youtu.be).




Terecio Silva ha isy Teófila Barrios


Irene Segovia de Villamayor, Sabina Núñez, Zulma Trinidad, Selva Acosta, Terecio Silva ha Stella Retamozo



            ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape rome’ê ore vy’apavê ha ore jehechakuaa Tembikuaajára Terecio Silva Barrios-pe ko aranduka porâitére ha hérava Arapónga Rekopy.


            Maitei horyvéva opavavépe

 

David Galeano Olivera

(ATENEO Motenondehára)

ateneoguarani@tigo.com.py

davidgaleanoolivera@gmail.com

 

 

ooo000ooo

 

 

“ARAPÓNGA REKOPY” – PEHÊNGUE (FRAGMENTO)

VORE MOKÔIHA

     Eliana! Che ra’ârône gueterípa? Iporâ añete niko  ha oiméne ojuhu heta oipotáva chupe ko ary ohasa pukukue. Ko’áĝa ha’e oĝuahêha aravo ahekávo chupe, ha katu ko’ápe ha’ete opa mba’e oîva ñepyrûrô guaréicha. Ko’ápe, tekove ipohýi, ikatu ndojepokuaapya’éi. Ko pyharevépe asêta Hernandarias gotyo, aikotevê ka’a ha juky, upéi ahasáta Foz-pe ahekávo tembipuru mbovymi. Upekuévo amomarandúta karai Longino-pe umi kogara’ŷi ome’êva’ekue chéve heñoiporâitereiha. Mbohapy jasy rire ko’águi ikatútama ame’ê chupe ñepyrûha tepyme’ê.


     Amyatyrôva’erâ óga, aikotevê agueru ajukuévo peteî tupa. Mba’épa, mba’épa aikotevêve…?


     Namombyryvéima pe ára ko kokue che mba’évo ha Eliana avei. Ha’e tekotevê chéve amohenda ha heko haĝua che rekove, che moirû haĝua, ahayhu haĝua chupe opa ára. Amboty che resa ha ahechávaicha chupe oúrô che renda gotyo iguata kangýpe, hesa para sakâ, hembe’ami; che mandu’áramo hese, amoha’anga hete po’imi ohóva techapyrâme; che mandu’árô hese, aguerekóvaicha chupe che jyva ári, añe’ê ijapysápe, ahetû hete  opaite hendápe; aañua chupe, ambojeko che pyti’áre, ahendu ipytuhê, ikorasô omba’apo, añandu chupe che mba’eha ajapichy rupive, apoko javeve, ajekyty javeve hese. Hasy chéve apu’âramo ha ndajuhúi chupe che ykére; ko’â oikóva ojuka che retia’e, che rembipota, ha’ete umi mba’esakâ iku’ipáva, ijehegui peichaháguinte, aikotevê ambojoajupajey umi mba’e aikovejey haĝua; ha katu, mba’epotaháicha, ikusuguepa, okañy, hykupa, ogue ha ahupytyjeývo ndaha’evéima jepiverôguáicha. Apyta peteî hendápe péicha ko’êmba meve.


     Che mandu’ávo, hasy chéve ñeha’ârô; ha’e ojejuhu mombyry ha chéve oĝuahê techaga’u, aikotevê hese. Tuguy ñehenói imbarete, navô py’atytýi akâjopy, ahupi che pokuéra ha che kuâita ajapichy yvytu kangy ro’ysâ. Ahenói chupe ha che ñe’ê oho ohecha chupe ko’êmbota jave. Aturuñe’ê ha che turuñe’ême ombohovái guyrakuéra. Eliana!... ha´e peteî  sapukái tarovanunga, peteî sapukái kirirîháme, peteî jepoko mba’evére. Ha’éma, oĝuahêma ára ahávo, aguerúvo chupe. Aháta upe peve, ajeruréta chupe, ajerurejo’áta chupe ou haĝua chendive, ikatu romenda pya’e… Che mokôipa ary naha’ârôkuaái; ndaikatuvéima aha’ârôiterei, Eliana!, aháma, py’ŷiete aimétama nendive, py’ŷiete ñaimétama oñondive ko’ápe.


     Ko jeiko che añorei che jukapota, ojepy’amongeta Danilo, oñeñandu py’atarova oĝuahêva oĝuahêvo pyhare, che irû, 15 km ko’águi, oiméne péicha avei oñeñandu kane’ô ome’êva mba’apo pohýi ára ha áragua, jepe nomboguéi ko py’atarova; che mandu’ávo hese ivevýi chéve upe mba’e, aguerusete chupe. Ko’ápe rojapóta ore róga, ore ñemoñare; ovy’áta ko tendápe, óga py’ŷieténte oñemyatyrôta, oñemoporâvéta. Aguerúta yvoty, ha´e ikatúta oguereko peteî yvotyty tuicháva Brasil-peguáicha ha peteî kora ka’avo rehegua tuichapa jepéva ore róga upepeguáicha. Oikuaávo ko tenda, aguerovia añete opytátaha jurujáipe iporâgui techapyrâ, ka’aguy, nachekane’ôiva ajesarekóvo hese opa ko’êju.


     Ka’aruete gotyo, añemoîva techaga’úpe, ha katu che mba’embyasy che pytéva chemandu’ávo tenonderâre, tembiaporâ amoñepyrûva rehe, amba’apo hetatahápe ha ajerétaha virueta rehe. He’ê asyete eirete  oguerekóva ko ka’aguy ryakuâ! Eíra ko árape amboguejyva’ekue ome’êta chéve heta ararâ; jakare ro’o che pepirûva’ekue Ale iporâ añete.


     Iñangata oho chugui oĝuahêvo iñangirû, ava ohayhúva hekoporâre; hekoky’amírô jepe, hory añete. Ikane’ô oĝuahêvo, ojehecha chupe upéicha.


     Tekove ko´ápe ojerure heta ñeha’â, py’aguapy ha py’añemongeta, katupyry ojehapejoko haĝua apañuái ha, upeichaite avei mba’e ojejapoñepyrûva. Oiméramo nde remba’apose kuarahýpe opa ára, yvy ko’ápe iporâ ha ombohetáta ndéve ne ñeha’ângue imbareteve  ha oike peteî pa’û ojepy’amongeta omba’apohápe okápe ikorasôgui.


     Upe kuimba’e he’iva’ekue ojoguapataha ore ñemitŷngue ka’atî rehegua; ko’áĝa omoambue imba’ejoguapy, ojogua ambue mba’e, ndojaposevéima mba’eryakuâ ka’atîguigua..


     Tekovetarova! Ndaikatúi ojapo ñande rehe péicha!


     Jahecháta ojoguava’erâ ñandehegui ambue henda gotyo, ani nde py’atarova, ñamyatyrôtama.


     Avakuéra oĝuahêva’ekue upe rire, ogueruva’ekue heta viru, ndaha’éiva’ekue oiupurupareíva pirapire  ha katu ombohetave, oikuaava’ekue oipotáva, ikuaapyeta hikuái omboheta haĝua viru, hembipuruheta oguenohê haĝua ko yvýgui teko porâve, oguerútava heta jeva ome’êtava virueta ko yvýre, jeikoháre, jeikohápe.


     Danilo oipepirû ambue iñangirûnguéra Estado de Parana-guápe, iñemoñarenguéra ha Eliana irûnguérape, avei iñemoñare Rio Grande do Sul-guápe.


     Omba’apova’ekue hikuái aravo’ŷ rehe, aravopapaha ojeguerekorei, ou porâtaháichante ojejapo; potapy oñeñepyrûvo opa ára, kane’ô opávo upe ára, opávo peteî kóga ñemono’ô. Peichava’ekue ñepyrûrâ, upéi avatimirî ha soha; tembipurueta ojepuru ha tekovereko iñambue ary ohasa javeve.


     Oĝuahêvo Eliana, arapy iñambue Danilo-pe, peteîha colono, oikova’ekue chupe Mbarakajúgui ára, oiko chugui peteî tekoha hory ha vy’apajepéva. Imborayhujára ñeĝuahê, Eliana ñemoirû ome’ê chupe tekove pyahu añete. Ko’êju hesakâve, ka’aruete hakuve; ára hovy ha pytângy, yvoty ryakuâ, pyhare hyakuâmbáva mborayhurâ, ñehetû rykue, añua akukue ha ñe’ê porâreko. Mayma ko’êtîme, peteî pytângy, yvy añetehápe iporâve. Umi kokue mba’apoharakuérape, arapa’û ha’eva’ekue angirû; opaite ára oñandúva Tupâ remimbou pepo pyahu ome’êva kyre’ŷ ojehecha haĝua peteî veve tekoporâve gotyo.


David Galeano Olivera, Terecio Silva, Maribel Barreto ha Lucino Rodríguez Baroffi


ooo000ooo

 

 

PRESENTACIÓN – TEMBICHAUKA

         Tuicha vy’a rehe amomaitei ko aranduka porâite hérava “Arapónga Rekopy” ohaíva Guaraníme, che angirû Tembikuaajára Terecio Silva Barrios ha osêva ara resáre omoñe’ê haĝua opavave tapicha ohayhúva Guarani ñe’ê. Con gran satisfacción presento este hermoso libro titulado “Arapónga Rekopy”, cuya autoría en Lengua Guarani pertenece a mi amigo el Doctor Terecio Silva Barrios y que sale a la consideración de la ciudadanía que aprecia el Idioma Guarani.


         Terecio niko tapicha katupyry Guarani ñe’ême, okaraygua, heñoi ha okakuaava’ekue Guarani ñe’êhára apytéte ha oikuaa ha oñandupypukúva ñande rekoite. Umíva ári tekotevê ja’e Terecio ha’eha Mbo’ehára, Mbo’ekuaahára, Mbo’erekokuaahára ha Tembikuaajára Guarani Ñe’ê ha Rekópe. Upévare, ndahasýikuri chupe ombohasa haĝua Guarani ko aranduka ñepyrûrâme osêva’ekue Castellano-pe. Ñamoñe’êvo “Arapónga Rekopy” niko jahechakuaa Terecio oipuruha peteî Guarani hasy’ŷva ha oimeraê ikatúva oikûmby ha upéva iporâ ohechaukágui avei Guaraníme ikatuha ja’e opaite mba’e, hasy’ŷre. Terecio es un gran conocedor del Guarani que, de hecho, le viene de su orgulloso origen campesino, ya que nació y se crió en el verdadero y natural mundo Guarani-hablante donde se sintetiza y manifiesta cotidianamente nuestra identidad cultural. A esos atributos hay que sumar que Terecio es Profesor, Licenciado, Magister y Doctor en Lengua y Cultura Guarani. Por ello, no le resultó difícil efectuar la traducción de esta obra al Guarani cuya versión original fue escrita en Castellano. Al leer “Arapónga Rekopy” se puede descubrir que Terecio utilizó un Guarani sencillo y fácil de comprender por parte de cualquier lector y eso es extraordinariamente bueno porque demuestra que todo puede expresarse en Guarani sin volverlo complicado.


         Ko aranduka hérava “Araponga Rekopy” ohechauka ha oñanduka ñane retâygua mba’apohára rekopy ha mba’éichapa heta ñande rapicha osêkuri ojeheka ka’aguýre ha upeichahápe ohasa opaichagua vy’a’ŷ ha teko asy ha upeichavérô jepe oñakârapu’â ha oguata tenonde gotyo. El libro “Arapónga Rekopy” describe la vida de nuestros compatriotas y de cómo muchos de ellos salieron a rebuscarse en los obrajes, atravesando momentos tristes y llevando una vida dificultosa pero donde, sin embargo, esos sinsabores fueron sobrellevados.


        Chéverô ĝuarâ ko aranduka ohaíva Tembikuaajára Terecio Silva Barrios omoñe’êkuaa opavave, áĝakatu tuicha oipytyvôkuaa mbo’ehára ha temimbo’ekuérape iñemoarandúpe ñane Avañe’ême. Mitâ, mitârusu ha kakuaáva ikatu oike ko mombe’úpe ha oñandu umi mba’e oikóva “Arapónga Rekopy”pe, oñepyrûha guive opaha peve. Estoy seguro que el libro escrito por el Doctor Terecio Silva Barrios puede ser leído por todos pero particularmente ayudará notablemente a los docentes y a los estudiantes en su aprendizaje de la Lengua Guarani. Niños, jóvenes y adultos podrán ingresar y sentir con facilidad la historia narrada en “Arapónga Rekopy”, desde el principio hasta el final.


        “Arapónga Rekopy” niko osê avei ha’etépe oipytyvô haĝua ñane Avañe’ê ñemotenondépe. Jaikuaháicha Guarani ohasákuri heta ára ñemboyke ha jejahéipe ha péina, hasy peve, oñakârapu’â ha itenonde ohóvo. Ko’áĝa niko oikóma chugui ñane retâ ñe’ê teete ha avei Mercosur ñe’ê ha upéicha avei oñembo’e ha oñemyasâi heta ambue tetâ rupi. Aipórô, “Arapónga Rekopy” ha’e avei peteî tembipuru neporâmbajepéva ojepytasóva Guarani rayhupápe. “Arapónga Rekopy” sale a la luz en un momento muy importante y cooperará, a no dudarlo, en el fortalecimiento de nuestra lengua nativa. Como todos sabemos el Guarani atravezó muy difíciles momentos caracterizados por la marginación y el desprecio pero de los cuales, a pesar de todo, supo sobreponerse y avanzar con pasos seguros hacia un futuro mejor. Hoy es lengua oficial de nuestro país y también se convirtió en idioma del Mercosur y también es enseñado y promocionado en varios países del mundo. De lo expuesto y por consiguiente, se puede deducir el gran valor que tiene la publicación de “Arapónga Rekopy”, que se convertirá en una valiosa herramienta a favor de la jerarquización de nuestra Lengua Guarani.


        ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI rérape ame’ê heta vy’apavê ha jehechakuaa Tembikuaajára Terecio Silva Barrios-pe onohêre ára resáre ko aranduka porâite ha avei ome’êre chéve ko pa’û ambohasa haĝua che remiandu maymávape. En nombre del ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI extiendo las felicitaciones y nuestro reconocimiento al Doctor Terecio Silva Barrios por la publicación de esta hermosa obra y también por darnos este espacio para expresar nuestra reflexión acerca de su valiosa obra y de su bien ganada trayectoria personal.

David Galeano Olivera,

Director General del

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

 

0 comentarios