Blogia
Guarani

UN HÉROE PARAGUAYO DE 98 AÑOS: DON DAMIANO AQUINO ARCE

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
Maitei horyvéva opavavépe
David Galeano Olivera


KARAI CHAKORE DAMIANO AQUINO ARCE REKOVE

Ohai: Nancy Britos Aquino (ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI - Regional General Resquín, San Pedro).

 

TEMBIAPO MOÑEPYRŨVO

Pe ñorairõ oikova’ekue ñane retãme ary (1932-1935) ha’e pe mba’e mandu’arã opytáva ñande tetãyguakuérape, upévare iporãva’erã jaguereko haipy opa mba’e oikova’ekue upépe taha’e mba’éichapa ha mávapa oĩva’ekue ñorairõhápe.


María Pabla Espínola ha Damiano Aquino Arce


Iporã ñañemomarandu pe py’akyhyje’ỹ, katupyry ha tetãrayhu ohejáva mandu’ápe opa mba’e oikova’ekue upépe ikatu haĝuáicha jaguereko mba’éichapa oñeipysyrõva’ekue ñane retã ha mba’éichapa ikatu ko’áĝa ha amogotyove ñaipysyrõ oĩramo tekotevẽ, avei jaikuaa haĝua mba’éichapa yma ha ko’áĝa ojehecha ha oñemboheko peteĩ mba’e ojejapótava.

Jaikuaaháicha opytáma mbovyeterei karaikuéra ohova’ekue oñorairõ ha ituja tujáma hikuái, upévare tekotevẽ ñaguenohẽ chuguikuéra kuaapy oguerekóva upe ñorairõhápeguare.

Ñañomongetáramo hendivekuéra ñaguenohembáta opa kuaapy oguerekóva ha jahejáta haipýpe umi mba’e.

Chéve ĝuarã ha’e mba’e iporãitereíva, jaguerekopa opa rupi pe tembiasakue oĩmiva guive ñane retãme, jahekáramo kuatiañe’ẽnda rupi jajuhu haĝua kuaapyrã, pevarã che añomongeta karai Damiano Aquino Arce ndive ha ahai hembiasakue ha hekove avei.

 

KARAI DAMIANO AQUINO ARCE REKOVE (BIOGRAFÍA)

Damiano Aquino Arce heñói táva Villa de San Pedro del Ykuamandyjúpe, ára 23 jasykõi ary su porundysa pakõime (23/02/1912). Ituvakuéra ha’e José Dolores Aquino ha isy Asunción Arce. Ho’árarechávo ha’e omano isy, ha itúvakatu omano ha’e ho’ararecha mboyvevoi, péva he’ise ha’e ndoikuaáihague itúva ha isýpe. Omongakuaa chupe ijarýi Fabiana Arce, táva San Pedro-pe oguereko peve 13 ary, upéi ha’e ohóma táva Concepción-pe oikove upépe oike peve tahachikuéra apytépe oñangarekóvo hetãre ha upépe oguerekóvo 20 ary ohupyty chupe Cháko Ñorairõ ohohaguépe oipytyvõ hapichakuérape ñane retã rayhupápe.

Ojerévo ñorairõhágui opyta táva Lima-pe ha omenda Maria Pabla Espinola rehe, péva ndive oguereko pokõi ñemoñare, umíva héra: Damiano, Heriberto, Francisco, Arsenio, Eulalio, Patricio ha Herminia, kóva kuñava ha’eñomi, ko’áĝa oñangarekóva hese.

Ko’áĝaite oikove táva General Resquín-pe, oguerekóma 98 ary ha hembirekokatu 91 ary.

Karai Damiano ha’e peteĩ ava imarangatúva, hekoguapýva, ipy’a porã ha imba’apokatúva, ipyahuvépe omba’apoitereimiva’ekue, áĝa peve omba’apose gueteri, ndoikoreiséi sapy’amintejepe, ha ohechakuaávo heta mba’e ndojapokuaaveimaha ipochy, ndovy’ái. Heta ára omba’apo kokuépe ha he’i avei omba’apomiha ka’aty rehe ha mba’e, omongakuaa mymba ogapy, oñangareko hesekuéra ko’aĝaite peve, omokyre’ỹ chupe ohechárõ okaru ijyryguasukuéra.

Jaikuaamie haĝua ichupe amombe’úta avei mba’épa oguerohory hekovépe, mangapy rehegua ohayhu Cerro Porteño, ndojavýimiva oikojave mangapy ñembosarái, ohendumiva’erã puhoe rupi ha osapukái osẽ porãrõ Cerro. Sãmbyhykuaarekóguioikatu ohayhu Partido Liberal Radical Auténtico, péva iñe’ã mbopiro’yha; omomba’eguasu Ñandejára ha isýpe, Kirito rapykuehoha ha maranguatukuéra apytépe ombotuichavéva ha’e María Auxiliadora, he’i péva oipytyvõhague chupe ñorairõhápe ha omo’ãhague chupe heta mba’evaígui, peteĩ 24, jasypo árape iji’yuhéietereijave ohendundaje oñe’ẽrõ ju’i ha upévare ojuhu y renda hoy’u haĝua.

Ha’e pe ñorairõhápe ohupyty Cabo II, ha ojupive’arã oipyhýrõ peteĩ boli, oipyhývo ha’e ome’ẽ peteĩ hapicha ojeruréva ichupépe ikatu haĝuáicha upe hapicha ojupive ha oguereko pa’ũ ohóvo hógape sapy’ami, upeichaite oiko ha pe hapicha ohepyme’ẽvo chupe hembiapóre ohejapaite chupe hembiporukuéra, ijao, imboka ha avei tembi’ukuéra, péicha ha’e ymaite guive imba’e porã ha imarangatu ha’e ndaha’éi tekove ha’enteséva, ombotuicha’ỹva umi mba’erepy; he’ivavoi ha’e che ndaipotái heta mba’erepy, pe hepyvéva ojeimavoi chehegui ha’árarecha mboyve, che ru ha che sy.

Pe  táva areve oikohague, Lima, pépe imandu’a porã hese opavave tapicha oikuaáva ichupe ha ápe táva Resquín-pe upéichante avei, maymave ohayhu ichupe imba’e porãre, imarangatu ha hekopotĩre.

Ha’e ipy’aguapykuaa ha upéva upe heko oguenohẽ itajýra Herminia ha’éva che sy, oñangarekóva hese ko’áĝaite peve kyre’ỹpópe.

 

ALGUNAS PALABRAS TEXTUALES DE MI ABUELO DAMIANO AQUINO ARCE

Dice: Me fui a la guerra. En Fortín Boquerón luchamos a machetazo porque no teníamos armas, mientras el gobierno mandaba construir para nuestras armas, los bolivianos ponían sus límites con alambres de púa y detrás hacían yvykua que le llamaban posición donde estaban con sus armas. Y los paraguayos a machetazos limpios a cortar los alambres. En la laguna de Boquerón se tiraron los muertos bolivianos y llevaban de ahí el agua para tomar y los muertos paraguayos se llevaban en otro luegar, en Nanawa, algunos se enterraron, otros no.

Piripipi llamábamos a la metralladora con bala chica. A los bolivianos se le traían comidas a través de aviones y luego ya no podían por el tiro de los paraguayos que echaban el avión; detrás del samu’ũ agujereaban para manipular sus armas. Con machetes sin perdón actuabamos, algunos quedaron sin piernas, sin brazos, sin cabeza, uno se quedó loco después de decapitar a un boliviano porque caminó unos pasos después de quedarse sin cabeza, muchos mutilados resultaron. Los paraguayos heridos se trasladaban a Asunción y ya no regresaban. Fortín Pampa Grande tomaron por asalto todas las armas que tenían ahí resguerdado por bolivianos que los norteamericanos enviaban para ellos. Ñandejára Guasu se llamaban a hombres caballeros gigantes, quienes llevaban en balija todas las armas que podían, ya sea bombas, y otros, después de quedar cansado se quedaba encima de su balija quienes se morían ahí porque explotaba la bomba  quedando totalmente destruidos.

Aguenohẽvévo chugui marandu ajapo ichupe ã mba’e porandu ha ha’e ombohováivo chéve ovy’a ha sapy’ánte na’imandu’aporãiro hova pytãmba ipochynunga ha upéicharõ che ambohasánte ichugui ha sa’i sa’ípe ombohovaipa chéve che mba’e porandu: 

 

PORANDUHAIPY KARAI DAMIANO-PE

1.- Mba’e arýpepa nereñoiraka’e karai Damiano.

Che chereñóiva´ekue 23 de febrero de 1912-pe.

2.- Moõpa nereñoi raka’e.

Che chereñóiva´ekue San Pedro del Ycuamandyyú- pe

3.- Máva mávapa nde tuakuéra

Che ru hérava´ekue: José Dolores Aquino;

Che sy katu hérava´ekue: Asunción Arce de Aquino.

4.- Reguerekópa joyke’y

Aguerekova´ekue  ha´éva: - Tibursia Núñez, ha peteĩ oje´e chupe Ña China;

Che ryke’ykuéra hérava´ekue: Marco, Pedro ha Marcelino Aquino.

Che reindýkuérakatu: Eulogia ha Buenaventura Aquino.

5.- Mba’épa nemandu’a reho ypýtarõguare ñorairõhápe.

Che chemandu´a aguerekorõguare 13 ary aha  Concepción- pe aha San pedro-gui, aha aiko peteĩ mburuvicha rógape ha upégui aha cuartel-pe ahupytývo 18 ary ha upépe aimerõguare oñepyrũva´ekue la guerra, chemandu´a roñembarca Puerto Casado-pe ha roho la Chákope.

6.- Mbovy arýpa reguereko upérõ.

Uperõ aguereko che 20 ary, aháramoguare ñorairõhápe.

7.- Moõpa reimeraka’e reho mboyve.

Che ahamboyve aimeva´ekue concepción-pe

8.- Máva mávapa ne irũnguéra ohova’ekue nendive.

Che irûnguéra ohóva´ekue chendive ha´e:

Ignacio Monges, Crispin Giménez, Pedro Aquino, Martin Peralta, Silverio Alderete, Bernardo Salinas ha Martin Salinas.

9.- Mbovy árapa reiko nde pe ñorairõhápe.

Che aiko pe ñorairõháme 2 ary 5 jasy.

10.- Ndépa reiko ñorairõ opaha peve.

Upéichaite, che aime ñorairõ opaha peve.

11.- Mba’éichapa reñeñandu ñorairõ opávo.

Che añeñandu vai opa rire pe ñorairõ, aju rupi ahecha maymavéva nomomba´éiha oréve ore rembiapo rojapova´ekue, mavave nombotuichái oréve ore jehasa´asy.

12.- Oĩpa ne irũnguéra ohova’ekue nendive, oujeýva avei.

Oĩ heta ou jevýva ohóva´ekue, rojujevy oñondive.

13.- Mba’épa ndejopyveva’ekue reime’aja ñorairõhápe.

Chéve chejopyveva´ekue ha´e: yuhéi, ha vare´a heta rohasa´asy uperõguare, rojeporekava´erã yno´õ rehe roy´usérõ. Che upévare añemosanto Maria Auxiliadora rehe, porque hi´árape ahenduva´ekue oñe´ẽramo ju´i ha aha oñe´ẽha gotyo ha ajuhu y hay´u haĝua ha upéva ha´eva´ekue hi´árape peteĩ 24 de mayo.

14.- Mba’épa ndéve ojehu ñorairõhápe.

Mba´evete ndojehúi chéve ivaietereíva ñorairõhápe, heta mba´égui ajesalvante, mbói atýrape ajejuhuva´ekue haimete mete che su´u, bala chehavere, ha heta mba´evégui.

15.- Oñeme’ẽpa peẽ Chakorépe pende katupytee (derecho) oñeme’ẽ haĝuaicha

Noñeme´ẽi oréve ore katupytee, hatave ndohechakuaáiva ore ha´eha rohova´ekue roñorairõvo ñane retã rehe, oréve noñeme´ẽi privilegio rohóramo tasyópe térã rohóramo rocobrami haĝua, ropaga haĝuame ropagátarõkatu katuetei rohepyvemanteva´erã, ndaipóri “aichejáranga ko´ãva ko ohova´ekue heta oñorairõ omo’ã haĝua ñane retã, tahechakuaamína ichupe”  nahániri ndaipóri upéva. 

16.- Mba’épa erekuaa mitãpyahukuéra agãguápe.

Che ha´ekuaa chupekuéra oĩramo tekotevẽ ñane retãme ñañeha´ã haĝua ñamo’ã iporãháicha ñane retã ani haĝua jaheja ipu´aka ñande rehe pytaguakuéra, upéicharamo ñande ha´eta “Paraguái añete”, porque upéva ha´e ñande “lema vencer o morir” ha pévape ñaimeva´erã.


Parada, detrás de su abuelo, Nancy Britos Aquino, autora de este trabajo

 

SU INCORPORACIÓN AL SERVICIO MILITAR

Dio cumplimiento al Decreto del Poder Ejecutivo Nº 44505 de llamado bajo juramento de bandera de fecha 2 de agosto de 1932,  fue incorporado a prestar servicio por Nota de la D.S.R.M. de fecha 13 de febrero de 1933 a 1er. Cuerpo de la 2da. División.

Asunción, 31 de marzo de 1968

D.S.R.M.: Dirección de Servicio de Reclutamiento y Movilización.

Fecha de Alta en la Unidad:

Fue dado de alta en (1) 1er Cuerpo de Infanteria 2da División

Fecha 13 de febrero de 1933

Prestó juramento de fidelidad a la bandera.

                            Asunción, 1 de abril de 1969

Fue dado de baja de 1er Cuerpo de 2da División por la Desmovilización Decreto Nº 57946 de fecha…..de julio de 1935 por cumplido de conformidad con lo dispuesto por el Art…. De la Ley Nº194 del Servicio Militar Obligatorio

Anotado en el libro de Altas y Bajas Nº A al folio Nº12 bajo el Número de Orden 456 y Reg Militar Nº 12-00071.

                                   Asunción 10 de abril de 1969.

CONSTE QUE: El Ciudadano Aquino Damiano, prestó servicio a la patria durente la guerra contra Bolivia revistando en el I- Cuerpo de infanteria II- División, en carácter de CABO 2º, fue dado de Alta el 13 de febrero de 1933 y desmovilizado el 1º de Agosto de 1935.

Según consta en el Certificado de desmovilización Decreto Nº 57946. Expediente Nº 2746/69

 

MOHU’Ã

            Amohu’ãvo ko tembiapo añeñandu py’akyrỹime, che py’a’angata ojera, ikatúgui amoañete marandeko porãite omombe’úva karai Damiano Aquino Arce rekove, ha’eningo karai marangatu ika’arúmava ohóvo ha tekotevẽva umi ambuéicha opyta mandu’arãmi hekove ha hapykuere ohasava’ekuére, hetaite mba’e porã ha mba’evai avei omombe’u chéve ha péina hasýpe oguapy kuatiáre opaite hembiasakue, péicha ambohovake apañuai he’iva’ekue karai Damiano Aquino Arce rekove rehegua ndaipóri marandu, ko hupytyrã he’íva: Oñemboguapýramo kuatiáre umi marandu ayvu karai Damiano Aquino Arce Chakore ñorairõhára rehegua, upéicharõ ojekuaáta ha oñemomba’eguasúta ichupe ha hapykuere avei.

            Ko tembiapo rupive che ahechauka, ikatuha jajapo heta mba’e ñane retãyguakuéra marangatu rekove rehe opavave.

            Jahechamaháicha Karai Damiano Aquino Arce ha’e peteĩva umi tapicha katupyry ohova’ekue oñorairõ omo’ãvo ñane retã amoite Cháko ryepýre ha jahechakuaa avei péva pe ñorairõ guasu ogueruhague ñane retãme heta mba’evai, heta tapicha hekovejei upérõ, oĩ opytáva jyva, tetyma térã ambueve mba’e’ỹre, ja’eporãsérõ opytavaipa hikuái, ha upeichavérõjepe avave nome’ẽi chupekuéra ikatupytee, nomomba’eguasúi ichupekuéra, reínte imbovýma hikuái ha ijutapaitéma, márõnte ndohupytýi hikuái pe jopói ha’ekuéra oikotevẽva  upévare tekotevẽ ñopytyvõme ñambokuatiapami, umi ikatu’ỹva gueteri iñasãi kuatia apére aĝaite peve, upeicharõ oñemomba’e guasuvéta tapichakuéra oikovéva gueteri pokãmimi Chakore ñorairõhára katupyry rekove. 

Néina che retãyguakuéra ñañeha’ãmbaitékena ñaipytyvõ ñane retã pysyrõharakuéra hembymíva gueteri, jahaipávo kuatiáre hembiasakue porãita ani haĝua okañymba ñandehegui.

 

0 comentarios