Blogia
Guarani

KO ÁRAPE OÑEPYRÛ ARAPOKÔINDY MARANGATU - HOY EMPIEZA LA SEMANA SANTA

ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI

Maitei opavavépe

David Galeano Olivera

 

KO ÁRAPE OÑEPYRÛ ARAPOKÔINDY MARANGATU – HOY EMPIEZA LA SEMANA SANTA

Ohai: Alberta Margarita Leiva Villaverde (01-04-2012)

Leer original (hacer clic) en: http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/ko-rape-o-epyr-arapok-i...

Leer también en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/ko-arape-onepyru-arapokoindy-ma...


Oñepyrû arakuéra marangatu, arakuéra tuichavéva,

Tupâ  ra’y (Ñandejára ra’y)

Ome’éhague iporâitevéva mborayhuchaukaha

Ñahendumíkena peteîteî umi iñe’ê

jajesarekomi opa mba’e ojapóva’ekue rehe 

Umívako ha’e mba’e imarangatuvéva oikova’ekue yvy ape ári

Ñe’ê ha apopykue techapyrâva  ikatu’ŷtava

Araka’eve oiko térâ ojehupytyjey.




 mba’e rupi opa aravo, arakuéra marangatupeguáva,

ndohupytyichéne ñaikûmbypa haĝua ko tembiasakue marangatu,

Mborayhu rembiasakue marangatu ijojaha’ŷvéva ojekuaaukáva’ekue.

Jahechániko Tupâ mborayhu oñemokangy

omongakuaa  ha oñemomarangatu  haĝua tapichakuérape;

peteî Tupâ oñemomichîetéva

oñemoî haĝua tapichakuéra rendápe, omopu’âvo chupekuéra yvatete;

peteî Tupâ oñemoïva poguýpeguavaramo,

ombojepyhéi haĝua tapichakuérape

peteï Tupâ  ojechaukáva hi’upýramo

ombogue haĝua tapichakuéragui vare’a;

peteî Tupâ  ojechaukáva mbujape marangatúramo

ipu’aka haĝua tapichakuéra rembiapo vaikue rehe;

peteî Tupâ hembiasa asýva omanoite pevéramo

omoingove haĝua tapichakuérape

peteî Tupâ  oguejyva’ekue tatakuápe

Oguenohê haĝua tapichakuéra pytûmbygui

Araka’evéko ndojehecháiva’ekue yvy ape ári peteí mborayhu potî imarangatuetéva,

Jahecháta avei mba’éichapa tekove ru’â

oñembotavy ha oñemboykeva’ekue

imborayhu ipokatuvégui tekove ru’âgui,

Ha ñanembojopói tekove hu’â’ŷva resapégui.


Alberta Margarita Leiva Villaverde


Péicha ñanehekombo’e teko tenonde rape

ha’eha tapykue jeiko,

tekove rape ohasaha tekove ru’â rupi jehasa rupi,

Tesape rape ohasaha kurusu rupi,

Jaikomína teko marangatu poguýpe ko arapokôindy,

ikatuhaĝuáicha jaike mborayhu pypukuve raitýpe,

mborayhu pypukuve ohasáva teko asyete raity rupi.

Ha’e niko ára marangatuete,

Oñeha’ârô rupi Tupâre jeroviápe, ojeiko asýrô jepe

Ha’e niko arapokôindy oha’arôva ñandehegui

Ha’e niko arapokôindy ñañemboja haĝua mayma omomba’eguasúva hekove rupi â mba’e hesakâmba’ŷva

ñañeha’âva’erâ  jahechakuaa Tupâ  reko asy

mayma heko asýva, ha mayma ojeguereko asýva rupi

ñañeha’áva’erâ  jahechakuaa Tupâ  marangatu

tapicha oporopytyvôva ha oporomosâsóvape

ñañeha’âva’erâ  jahechakuaa Tupâ  hekove pyahúva reko

Tapicha oñeha’áva ha oha’âróva rupi.

Jaikovékena arapokôindy marangatu ñembo’e ha ñopytyvô rupi

Ñamomba’eguasúkena teko marangatu rupi opa mba’eguasu hesakâmba’ŷva ha ñañemoaĝui tekoguapy rehe.

Jahupimíkena Tupâ  ra’y rape teko asykue,

mayma tapicha mboriahu rembiasa rupi

ñanerasêkena ñande rapichakuéra reko asy ha reko ru’â  ñeĝuahê rehe

Umi mba’épe oî gueteri Tupâ  ra’y arapokôindy marangatu




Jaikuaápiko mávapa arapokôindy marangatu iporâvéva?

Ndaha’éi arapokôindy Roma, Sevilla térâ ñande tavapeguáva

Ha’e pe arapokôindy omombyky ha ombovevuivéva teko asy rape,

pe arapokôindy omombykýva teko asy rape

peteí tukumbo, térâ  peteî ñuatî taperegua jehekýi

peteî aravo, peteî mba’e hasýva térâ jeguereko asy

ñamopokâve mba’e vaípe je’a, tesay, teko aña ha tekojoja’ŷ

Ñamopokâvékena ñembyahýi ha tesarái.

Ñañeha’âkena ñamombykyve ára ha ára teko asy.

oĝuahê pya’eve ha ipukuve haĝua ára tekove pyahu marangatu heñói ha okakuaaha…

 

0 comentarios