Blogia
Guarani

MCAL. LÓPEZ, GUARANÍME - EL ADN PARAGUAYO

MARISCAL FRANCISCO SOLANO LÓPEZ, GUARANÍME

Ohai: David Galeano Olivera

Leer original (hacer clic) en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/mcal-lopez-guaranime-el-adn-paraguayo/

 

Francisco Solano López heñóikuri 24 jasypokôi 1826-pe, Manorâ, Paraguaýpe. Itúva karai Carlos Antonio López ha isýkatu kuñakarai Juana Pabla Carrillo. Oguereko irundy joyke’y, hérava: Inocencia, Venancio, Rafaela ha Beningno. Francisco Solano López nació el 24 de julio de 1826 en Manorá, Asunción. Hijo de Don Carlos Antonio López y doña Juana Pabla Carrillo. Sus hermanos fueron Inocencia, Venancio, Rafaela y Benigno.

 

Mcal. Francisco Solano López

 

Oñemoarandu’ypýkuri Mbo’ehára Juan Pedro Escalada ndive ha upéi Pa’i Bernardo Parés ndive. Itúva ojupírô ñane retâ ruvichárô Dr. Francia omano rire, Francisco orekókuri 15 ary. Omoñe’ê heta ha opaichagua aranduka. Upéi oñembokatupyry avei Francia ha Inglaterra ñe’ême. Imitârusúpe oikóma chugui Guarini ha 1845-pe ojehupi chupe coronel ramo. Hizo sus primeros estudios con el maestro Juan Pedro Escalada y posteriormente con el jesuita Bernardo Parés. Cuando su padre accedió a la vida pública tras la muerte del Dr. Francia, Francisco apenas contaba con 15 años. Leía mucho, aprendió el francés y el inglés. Muy joven se alistó en el ejército y en 1845 ya era ya coronel.

1853-pe oiko ichugui brigadier general ha ohókuri Europa-pe oikuaaukávo ñane retâ hérava Paraguay isâsomaha. Upe mba’e rehehápe ha jekupyty rekávo oĝuahêkuri Gran Bretaña, Francia, Prusia ha Cerdeña-pe. Umi tetâgui ojogua avei ñane retâme ĝuarâ yga tuicháva ha opaichagua mboka. Oîroguare Paris oikuaajepékuri Elisa Alicia Lynch-pe, Irlandaygua, oguerúva’ekue hendive, hembirekóramo. En 1853, siendo brigadier general partió a Europa con la finalidad de establecer relaciones diplomáticas con Gran Bretaña, Francia, Prusia y Cerdeña y a la vez adquirir barcos y armas. En París, conoció a la irlandesa Elisa Alicia Lynch, que de allí en más sería su compañera y madre de sus hijos.

Ary 1862 mbyte rupi ojeporavo ichupe omyengoviávo itúvape, oñembyaty peve peteî Amandaje oiporavo’arâ ñane retâ ruvicha pyahurâ. 10 jasyporundy 1862 omanósapy’a Carlos Antonio López ha ita’ýra Francisco ojupi hendaguépe. Uperiremínte ñane retâ Amandaje oiporavókuri Francisco Solano-pe ñane retâ ruvichárô 10 ary pukukuerâ. A mediados de 1862, se lo designó sucesor de su padre en el gobierno, hasta tanto un Congreso se reuniera para elegir a un nuevo mandatario. En efecto, el 10 de setiembre de 1862, muere Don Carlos Antonio López. Francisco Solano, su hijo, asume provisoriamente, pero el 16 de octubre de 1862 el Congreso lo eligió presidente por un periodo de 10 años. 

Ojupi guive ñane retâ ruvichárô ha mbohapy ary rire peve, Francisco Solano López ojapo heta mba’e ñane retâ motenondevévo, péicha: oipysove pe Ferrocarril ha omoĝuahê Piraju peve; avei omoñepyrû Tuvicharenda Rogaguasu, omopu’âuka Tupâsy Paraguay Tupâo ha Paraguay Ñoha’ânga Róga. Ombohetave mbo’ehaokuéra ha omondo heta mitârusúpe Europa-pe oñemoaranduvévo. Omoheñói Campamento Cerro León, Pirajúpe, ombyaty ha ombokatupyryhaguépe 5.000 Guarini. Durante los primeros 3 años, el gobierno de Francisco Solano Lopez se caracterizó por una intensa actividad en la administración pública. Así, prolongó el ferrocarril hasta Piraju. Inició la construcción del Palacio de Gobierno, del Oratorio de la Virgen de la Asunción y del Teatro Nacional. Creo nuevas escuelas y otorgó becas a jóvenes que fueron a estudiar a Europa. Creó el nuevo Campamento en Cerro León, en donde reclutó y formó a cinco mil soldados. 

Tenondeve gotyo, 1º jasypo 1865-pe, Karai Elizalde, Argentina-ygua; karai Octaviano, Brasil-ygua ha Carlos de Castro, Uruguaygua; omboguapy hikuái herakuéra kuatiáre ombojoaju haĝua umi mbohapy tetâ mbaretekue ojeitývo Paraguay ári, ñorâirô guasúpe. Upérô ñane retâ Amandaje ojapókuri Francisco Solano López-gui Mariscal omotenonde haĝua ñane retâme upe ñorâirô guasu aja. Francisco Solano López upémarô ova Humaita, Ñe’êmbukúpe oisâmbyhy porâvévo ñane retâ ñorairôharakuérape. Mbeguekatúpe mbohapyve tetâ imbaretevéva ñandehegui oñemotenonde ñanderehe ha ñanemboguevi Uruguaya ha Corrientes-gui. Ohasa hikuái Parana ha oikémakatu Paso de Patria, Ñe’êmbukúpe. El 1° de mayo de 1865 el canciller argentino Elizalde, el representante brasileño Octaviano y el uruguayo Carlos de Castro firmaron el Tratado de la Triple Alianza. A raíz de los acontecimientos, Francisco Solano López es nombrado Mariscal de los Ejércitos del Paraguay e casi inmediatamente él trasladó su Cuartel General a Humaitá. Rápidamente, las fuerzas aliadas avanzan. A raíz de ello, se evacuó el territorio de Corrientes y las tropas paraguayas se establecieron en Paso de Patria. 

Upéi oñepyrû pe vore mokôiha. Umi ñorâirô opytáva mandu’arâ apytépe oî: Humaita, Pikysyry ha Las Cordilleras. Kurupa’ytýpe jajokókuri Triple Alianza-yguápe. Upéi jaikejey ambue ñorâirôme Corrales, Estero Bellaco, Tujutî, Jataity Kora, Boquerón ha Sauce. Ho’ávo Humaita ipoguypekuéra, López oguerova henda San Fernando-pe, Tevikuary rembe’ýpe. San Fernando-pe, Francisco Solano López ojukauka heta ñane retâyguápe oje’égui hesekuéra omotîha ñane retâme.Umi ojejukava’ekue apytépe, haimete 400 tapicha rupi, oîkuri Venancio ha Beningo López, ha’éva hikuái Francisco Solano joyke’y. Luego, al iniciarse la segunda etapa de la guerra, cuyas campañas más memorables fueron las de Humaitá, Pikysyry y Las Cordilleras. La victoria de Kurupa’yty frena la ofensiva aliada. El ejército paraguayo lucha en Corrales, Estero Bellaco, Tujutî, Jataity Kora, Boquerón y Sauce. Cae Humaitá y Francisco Solano López traslada su Cuartel General a San Fernando al norte del río Tebicuary; donde debido a informes llegados de Asunción, se acusó de conspiración y connivencia con el enemigo a varios combatientes, quienes son muertos; entre ellos, los hermanos del Mariscal, Venancio y Benigno. De junio a diciembre de 1869 fueron fusiladas casi 400 personas. 

Heta ñorâirô oiko upe rire (Pirivevúi, Acosta Ñu ha ambuéva). Jepémo upéicha, Francisco Solano López noñeme’êi. Péicha, 14 jasykôi 1870-pe ñane retâ ñorâirôharakuéra oĝuahê hikuái Cerro Kora peve; ha peteî brasilerokuéra aty, omotenondéva Gral. Correa da Cámara, osê’akue Concepción-gui ipiarikuéra. 1º jasyapy 1870 jave Brasiléro ha 200 Paraguay ñemoñare oñorâirô hikuái Cerro Korápe. Francisco Solano López-pe ojekutu hu’ýpe hyeguýpe ha kysepykúpe oñembovo iñakâ. Vaivaípe ha’e oĝuahêkuri Aquidabán rembe’ýpe. Upépe ohupytyjeýkuri chupe Correa da Cámara ojerureva’ekue ichupe oñeme’ê haĝua. Upépe Francisco Solano López oñembo’yjey ha kysepuku ipópe oñorâirôjey upe brasilero ndive. Ho’ájeývo he’i chupékura: “Amano che retâre” ha upépe peteî brasilero ojapi chupe ikorasöme ha ojuka ichupe. Siguieron luego numerosas otras batallas (Pirivevúi, Acosta Ñu y otras); sin embargo, el Mcal. López y su ejército no se rindieron a los aliados. El 14 de febrero de 1870, el ejército en retirada llega a Cerro Kora. Una compañía brasileña salida de Concepción al mando del Gral. Correa da Cámara se enfrenta el 1º de marzo de 1870 con el ejército de 200 hombres del Mariscal López. Él fue herido de un lanzazo en el bajo vientre y de un sablazo en la frente. Con dificultad él logra llegar a orillas del río Aquidabán, donde es alcanzado por el General Correa da Cámara, quien le intima a rendirse. El Mariscal López se batió sable en mano hasta el final, cayendo luego y pronunciando su célebre frase “¡Muero por mi Patria!”. Al negarse a entregar su espada, él fue herido por otro soldado que lo ultimó de un tiro al corazón. 

 

Remoñe’êsérô Francisco Solano López, Vikipetâme; ehesakutu ko’ápe: http://gn.wikipedia.org/wiki/Francisco_Solano_L%C3%B3pez

 

ooo000ooo


 

CAMPAMENTO CERRO KORA 

Ohai: Félix Fernández

Ombopurahéi: Herminio Giménez

Campamento, campamento, amoite Cerro Korápe

pyhareve ko’êtî rire ñande guerra opa haĝua

henda ári Mariscal, ij-espáda-mi okápe

¡Vencer o morir! He’ihápe ohuĝuaitî umi kamba.
Mariscal rire Mariscal jey

mamópa oime nderahasaharâ

nembochyryry nereñe-ntregá-i

ndéko Paraguáy mombe’upyrâ.

Osyry upe Aquidabán culantríllo-mi apytépe

iñe’ême omombe’u ñande ru omanohague

ha yvyra pirutîmíre, cerro hû pa’û mbytépe

ysyrýpe omoirûvo ojahe’o umi ĝuaiĝuingue.

Guyra jepeve ombopurahéi

Omomba’ete Paraguáy ruguy

nokirirîvéi maymárô guyra

oñembo’epa cada pytumby.

“Batallón ha regimiento: ¡frente mar … cha tenonde!”

ka’aguýre o-rretumba, Mariscál-nte osapukái

ha oikovéva ha hasýva ha umi ñúre ikânguekue

opu’â mboka ipópe o-defendé-vo Paraguáy.

Ñamano rire jaikove jey

Ñahendu vove Mariscal ñe’ê
umi ysyry, tuju, karugua,
ombyasyjoa López rekove.

Campamento, campamento, amoite Cerro Korápe

Cerro-mi pa’û mbytépe, cordillera de Amambáy,

omano Mariscal López tricolor ovevehápe

no-ntregá-iri upe i-bandera o-defendé-vo Paraguáy.

La generación to-rroga hese

ha toñembo’e cada la oración

ha Cerro Kora, Lomas Valentinas

nacherendumína Sauce, Boquerón.

 

Rehendusérô “CAMPAMENTO CERRO KORA”, Félix Fernández ha Herminio Giménez mba’e, opurahéiva Oscar Gómez; ehesakutu ko’ápe: http://www.youtube.com/watch?v=fZZ-9qqTURc

 

 

ooo000ooo

 

PRIMERO DE MARZO 

Ohai: Emiliano R. Fernández

Ko che purahéipe hi’ânte amombe’u Paraguáy porâme

ha oiméva oikove ñande ru yma tojapysaka

tambopu diana tohendu oîva ko ñane retâme

mba’épa ha’e añatôi jave ko che mbaraka

Péina che tapŷi ambojeguapa cinta tricolor-pe

amomaiteívo primero de marzo ko’êju pytâ

che irû che rovái rombo-viva-mi pe Solano López

León intachable ohayhuva’ekue Paraguáy retâ

Ohua’îva’ekue mbohapy tetâ ñanehundipávo

lanza ipopekuéra bayoneta-ita hatiâirei

oñepysânga Tujutîme oikévo ñorairô rekávo

upépe ohecha mba’épa o-vale raza Guarani

Ha Solano López kuimba’e añete hetâ ohayhúva

rovy’ava’erâ ndeichagua yvy ári oimérô mokôi

kóina purahéi che py’a mbytépe ndéve añongatu

primero de marzo ko nde tyvy ári este día heñói

Viva el Paraguáy péina asapukái â Chako ruguápe

ajapo haĝua López rapekuégui puraheirâmi

opoi yvytúre oĝuahê haĝua amo Cerro Korápe

sepultura ári oîharehína Ñande Karai

Ha ciento nueve año omboty este día iko’êvo

del año setenta en Cerro Kora pe ñorairôhague

upérôje López henda blanco ári hetâ o-defendé-vo

ij-espada ipópe ha i-bandera guýpe al galope osê

O-cumpli iléi Vencer o Morir tupi renondépe

coronel ta’ýra ijykére osê Resquin avei

kambáre okopi tatatî apytépe hetâ rayhupápe

no-pensá-i la vida ome’êtaha no-mbyasyivoi

Hi’ânteva chéve cada oĝuahê primero de marzo

che jurúgui osê ñe’ê iporâva iporavopyre

a-paga haĝua ñande debe-ha a los veteranos

umi ñande ru ñande tricolor defende-hare

Tujuti Kurupa’yty

Estero Bellaco lta Yvate

Ytororô Cerro Kora

Solano López upépe oime.

 

Rehendusérô “PRIMERO DE MARZO”, Emiliano R. Fernández mba’e, opurahéiva Grupo Generación; ehesakutu ko’ápe: http://grupos.emagister.com/documento/_primero_de_marzo_grupo_generacion/1956-724794

 

ooo000ooo

 

 

EL ADN PARAGUAYO

            Al respecto de Francisco Solano López es interesante la descripción que hiciera de él el Marqués de Caxias, Mariscal de Ejército en la Guerra de la Triple Alianza contra el Paraguay; en una carta dirigida a Pedro II, Emperador del Brasil. Para leer dicho artículo hacer clic en: http://dgaleanolivera.wordpress.com/el-adn-paraguayo-1867-caxias-describe-y-alaba-al-paraguayo-y-renuncia/

En una parte, el material dice: Todos los encuentros, todos los asaltos, todos los combates existentes desde Coimbra y Tujutî, MUESTRAN Y DEMUESTRAN, DE UNA MANERA INCONTESTABLE, QUE LOS SOLDADOS PARAGUAYOS ESTÁN CARACTERIZADOS POR UNA BRAVURA, POR UN ARROJO, POR UNA INTREPIDEZ Y POR UNA VALENTÍA QUE RAYA LA FEROCIDAD, SIN EJEMPLO EN LA HISTORIA DEL MUNDO.

Cuando estos soldados eran reclutas, esas cualidades ya las tenían y se habían adiestrado de una manera sorprendente. Hoy esos soldados reúnen a esas cualidades la pericia militar adquirida en los combates; su disciplina proverbial de MORIR ANTES QUE RENDIRSE Y MORIR ANTES DE CAER PRISIONEROS, porque TIENEN ESA ORDEN DE SU JEFE, había AUMENTADO por la moral adquirida, ES NECESARIO DECIRLO, PORQUE ES LA VERDAD, EN LAS VICTORIAS, LO QUE VIENE A FORMAR UN CONJUNTO QUE CONSTITUYE ESOS SOLDADOS EN UN SOLDADO EXTRAORDINARIO, INVENCIBLE, SOBREHUMANO.

LÓPEZ tiene también el DON SOBRENATURAL DE MAGNETIZAR A LOS SOLDADOS, INFUNDIÉNDOLES UN ESPÍRITU QUE NO SE PUEDE EXPLICAR SUFICIENTEMENTE CON LAS PALABRAS: EL CASO ES QUE SE VUELVEN EXTRAORDINARIOS, LEJOS DE TEMER EL PELIGRO, ENFRENTANDO CON UN ARROJO SORPRENDENTE, LEJOS DE ECONOMIZAR SU VIDA, PARECE QUE BUSCAN CON FRENÉTICO INTERÉS Y OCASIÓN DE SACRIFICARLA HERÓICAMENTE Y VENDERLA POR OTRA VIDA O POR MUCHAS VIDAS DE SUS ENEMIGOS.

0 comentarios